Pán tak využíva rôzne skutočnosti z histórie mesta, aby poukázal na rozdiel medzi pohanskými božstvami a skutočnosťou svojho vzkriesenia. Kresťania v Smyrne prežívali utrpenie, ale Pán ich povzbudzuje, veď on tiež prešiel utrpením, ale nakoniec vstal slávne z mŕtvych. V tom je uistenie, že vstanú aj oni a smrť ani ich nebude môcť zadržať. Pán zasľubuje korunu života, čo bude oveľa cennejšie a krajšie, než bývať v tých krásnych budovách na pahorkoch Smyrny. Keď sa Pán predstavuje ako prvý a posledný, nemyslí sa tým len v otázke vzkriesenia, ale v zmysle Stvoriteľa a Obnovovateľa života. To znamená, že On stvoril život a má aj moc, toho, kto by zomrel, znovu vzkriesiť.
Obdobie veku Smyrny je charakteristické utrpením a smrťou mnohých kresťanov. Práve to je dôvod, prečo sa Pán tomuto zboru predstavuje ako ten, ktorý zomrel ale ožil. Prenasledovanie začalo už v období efezského veku, keď cisár NERO kázal v roku 64 podpáliť Rím. Ľud sa začal búriť a z podpaľačstva obvinil kresťanov, zaživa ich dal upaľovať vo svojich záhradách a hádzať divej zveri. Potom v nasledujúcom období sa prenasledovanie ešte stupňovalo.
Cisár DOMICIÁN (81-96) sa chcel zmocniť majetku bohatých kresťanov, preto ich posielal do vyhnanstva, alebo ich dával popraviť. Keď bol cisár v roku 96 zabitý, prenasledovanie na chvíľku utíchlo.
Za cisára TRAJÁNA (98-117) ukrižovali staručkého jeruzalemského biskupa Simeona. Keď v roku 107 Traján víťazne vstúpil do Antiochie, chcel, aby všetci vzývali bohov, ktorí mu dali víťazstvo. Antiochijský biskup, žiak apoštola Jána, Ignátius, prímením Teoforus (v preklade ten, ktorý nosí Boha), sa však proti tomu postavil a nazval cisárove božstvá démonmi. To však Trajána rozhnevalo a rozkázal ho spútať, odviezť do Ríma a hodiť ho divej zveri. Keď rímski vojaci viedli Ignátia cez Malú Áziu, povzbudzoval veriacich a napísal počas tejto cesty sedem listov, z ktorých jeden bol aj do Smyrny. Aj Ignátius v tomto liste obracia pozornosť smyrnenských na utrpenie, smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista: "V opravdovom tele bol za Pontského Piláta a tetrarchu Herodesa pribitý na kríž za nás - my pochádzame z tohoto ovocia, totiž z jeho Bohumilého utrpenia - aby svojím vzkriesením vyzdvihol prápor na veky pre svojich svätých a verných i medzi Židmi i medzi pohanmi, v jednom tele svojej cirkvi. Veď všetko to trpel pre nás, aby sme boli spasení, a naozaj trpel, ako sa aj naozaj i sám vzkriesil z mŕtvych, nie ako hovoria niektorí nesprávne učiaci, že zdanlivo trpel, zatiaľ čo oni zdanlivo jestvujú." (Ign.Smyr.1,11-18).