2,6; 6,7; I.Tes 2,5.
A.T. Robertson vo svojej knihe Grammatik des Neutestamentlichen Griechisch (Gramatika Novozmluvnej gréčtiny) (str. 114) píše, že pri podstatných menách v prísudku sa určitý člen spravidla nepoužíva, i keď podmet má určitý člen. Príkladom toho je I.Ján 4,16 ,,Boh je láska", kde Theos (Boh) má pri sebe člen, no agapé (láska) už nemá. V ďaľšej časti článku ,,Slovo bol Boh" str. 27.,svedkovia vysvetľujú, že výrazy s prísudkom (bez člena), ktorý predchádza sloveso majú predovšetkým kvalitatívny význam, z čoho opäť vyvodzujú, že Logos (Slovo) môže byť prirovnaný iba k (nejakému) bohu. Podľa toho je vidieť, že svedkovia hľadali v tomto texte to, čo potrebovali nájsť na podporu svojej náuky a nie to, čo bolo zámerom pisateľa. Ján určite nechcel týmto veršom povedať, že Boh je od svojho Slova nekonečne vzdialený len preto, že pred slovom Theos, ktoré odhaľuje podstatu Slova, nie je člen. Je úplne vylúčené, že by chcel týmto spôsobom vystihnúť rozdiel medzi Otcom a Synom. Aký cieľ by potom Ján sledoval v ďaľších veršoch Ján 1,6; 1,13; 1,18a; 3,2; 3,21; 8,42; 9,16; 9,33; 13,3; 20,17, kde pred slovom Theos (Boh) tak isto nie je určitý člen? Dokonca v Zj.21,7 ,,...budem mu Bohom a on mi bude synom" je podobná vetná štruktúra ako v Jánovi 1,1. Theos je tu v prísudku a tak isto bez člena, nikto by tu však nepreložil Boha s malým b, pretože z kontextu jasne vyplýva, že sa jedná o Boha Otca. A tak kvalitatívny význam je skôr v tom, že to Slovo bolo Božej podstaty, teda ,,Slovo bol Boh".
Zaujímavé je pozrieť si novogrécky preklad, teda preklad ľudí, ktorí nie sú závislí iba od gramatických pravidiel, ale majú prirodzený jazykový cit pre gréčtinu. Ich preklad znie ,,...ki itan Theos o Logos" a tým Theos s veľkým T dávajú jasne najavo, že Logos je Boh.
Je predsa nemysliteľné tvrdiť, že Boh si musel najskôr stvoriť Slovo, aby sa skrze neho mohol vyjadriť. To by sme potom museli prijať názor, že bol čas, keď všemohúci Boh existoval bez svojho Slova, teda bez schopnosti kedykoľvek sa vysloviť. Boh sa svojim Slovom vyjadril, a tak ukázal svoj charakter vo svojom stvorení. ,,Vierou chápeme, že svety boli utvorené slovom Božím tak, že to, čo sa vidí, nepovstalo z viditeľného." (Žid.11,3)
,,Boh je Duch," (Ján 4,24) a jeho Slovo má tak isto neviditeľnú duchovnú podstatu a preto, aby sa Boh priblížil človeku ,,Slovo sa stalo telom" (Ján 1,14). Aby ho mohol človek viac poznať, musel sa Boh znížiť na jeho úroveň, teda prísť v hmotnom tele ako človek.