Každé evanjelium predstavuje Ježiša Krista z iného pohľadu, a tak nám ho Nová zmluva predstavuje zo štyroch strán. Matúš ho opisuje ako Kráľa, preto je v Mat. 1,2-16 rodokmeň, ktorý prechádza cez všetkých Judských kráľov až k Jozefovi, manželovi Márie, z ktorej sa narodil Pán Ježiš Kristus. Marek sa pozerá na neho ako na služobníka, a pretože u sluhu nie je dôležitý rodokmeň, ani toto evanjelium neudáva nijaký rodokmeň. Tu však už od 14. verša 1. kapitoly začína službu. Lukáš ho opisuje ako človeka, preto je tu opísaný kúsok z Pánovho detstva a je tu rodokmeň (Luk. 3,23-38), ktorý ide od Pána Ježiša, ktorý však nebol synom Jozefa, zaťa Héliho, ktorý bol otcom Márie, matky Pána Ježiša. Tento rodokmeň neprechádza cez žiadneho z Judských kráľov a smeruje až k Adamovi, čo opäť svedčí o tom, že Lukáš predstavuje viacej jeho ľudskú stránku. Podoby štyroch bytostí v Zj. 4,7 sú symbolmi evanjelií: lev predstavuje kráľa, vôl - služobníka, človek - človeka, a letiaci orol - Boha. Posledné evanjelium - Jánovo, nám zjavuje Ježiša Krista ako Boha. Letiaci orol, ktorý zhora pozoruje to, čo sa deje na zemi, pričom jeho ostrému pohľadu nič neunikne, nám pripomína Boha, ktorý ,, .. hľadí z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha." (Žalm 53,3) Toto evanjelium predstavuje Ježiša Krista ako skutočného Boha, nie nejakého boha s malým b ako to tvrdia svedkovia Strážnej veže (Nemôžu byť svedkovia Jehovovi, pretože Boh sa zjavil v Synovi a to oni neprijali. Preto môžu byť iba svedkami svojej organizácie). Nie je v ňom rodokmeň týkajúci sa Krista ako u Lukáša alebo Matúša. Kráľ a človek majú rodokmeň, ale Boh nemá, on je tu ,,bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, jeho dni sú bez počiatku, jeho život bez konca."(Žid. 7,3) Jedine Boh nemá počiatok je ,,od večnosti " (Žalm 93,2), ako je teda možné, že má Pán Ježiš ten istý pôvod ,,od večnosti" (Mich. 5,2 )? On je, Boh zjavený v tele, to je jediné riešenie tohoto problému, pretože inak by tu boli dvaja Bohovia s tým istým pôvodom a Biblia učí jasne, že ,,je jeden Boh" (Ef. 4,6). On je ten istý Boh, ale v osobe Syna, večný Boh, ktorý nie je ovplyvnený časom, priestorom a hmotou, ktorý sa však prejavil v čase, priestore a hmote v osobe Syna, aby spasil človeka.
Keď Boh uplatnil svoju stvoriteľskú moc, započal sa čas, do ktorého uložil všetko tvorstvo. Jánovo evanjelium nám predstavuje pôvodcu stvorenia takto: ,,Na počiatku bolo Slovo..." (Ján 1,1).