Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Meditácia v zen-buddhizme a jej význam pre kresťanskú modlitbu (SOČ)
Dátum pridania: | 20.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | VIKING | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 506 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.1 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 15m 10s |
Pomalé čítanie: | 22m 45s |
Bódhidharma po tomto rozhovore odišiel do ústrania, kde údajne deväť rokov meditoval pozerajúc na bielu stenu, až mu ochrnuli nohy. Samotný zen nevlastní žiadne dogmy. Pohŕda i štúdiom textu. Hovorí, že Buddhová náuka v intelektuálnych špekuláciách je nepoznateľná a odvádza o podstatného cieľa, ktorým je osvietenie. Majstri ranného zenu nenechávali žiadne záznamy, pretože boli proti akémukoľvek písomnému odovzdávaniu učenia. Zen učí, že život nie je intelektuálna hádanka, ktorú je treba riešiť, ale mystérium, ktoré je treba zažiť. Zmyslom života je žiť, tzn. byť tu a teraz celkom vedome. Je to umenie prežívať bezprostredne, bdelo a prítomne opravdivú skutočnosť. Človek je v zajatí žiadostivého srdca, ktoré nás zotročuje a len človek, ktorý sa vzdá svojho „ja“, ktorý dokáže umierať sebe samému, svojím plánom a túžbam dosiahne nesmrteľnosť. Ak nie sme schopní vzdať sa toho, čo vlastníme, staneme sa obeťou vlastného vlastníctva. Ak chceme dosiahnuť pravý mier, musíme sa vzdať toho, čo máme, tzv. púšťanie. „Púšťanie je srdcom zenu. Zen znamená vymaňovať sa zo zajatia.“
Zen popiera akúkoľvek filozofiu. Jediným zdrojom poznania je skúsenosť, zážitok. Zen učí prestať chápať a myslieť v pojmoch a zamerať sa len na prežívanie skutočnosti takej, aká je. Podľa neho je najväčšou prekážkou pri prežívaní bezprostrednej skutočnosti náš rozum, naše logické myslenie a chápanie všetkého v pojmoch. Rozum je okrádačom mŕtvol, preto sa treba zbaviť sebaidentifikácie so svojím rozumom. Niektoré výroky majstrov zenu hovoria: „Prestaň existovať!“, „Usmrť sám seba!“, „Zomri, pokiaľ žiješ, a buď dokonale mŕtvy. Potom rob, čo chceš – všetko je dobré“, „Zbav sa akejkoľvek túžby, dokonca i túžby dosiahnuť satori. Potom sa zbav i tohto zbavovania.“
Zen nestrpí ani duchovnú autoritu. „Ak sa stretneš s buddhom, usmrť buddhu.“ Chce zabrániť tomu, aby sa čokoľvek postavilo medzi človeka a priamy zážitok skutočnosti. Zen navyše miluje paradox, pretože sám život je paradoxný. Cieľom zenu je prázdnota, dosiahnuť stav vyprázdnenia sa a úplne sa zjednotiť s nekonečnou skutočnosťou, odosobniť sa. Vtedy ostane len čisté vedomie nezávislé na vlastnom ja. 1.1.1 Zenová meditácia
Zen kladie na prvé miesto vo svojej náboženskej praxi meditáciu. Samotné slovo zen značí meditácia. Tá nie je len prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ale jedinou cestou, „pravdou“ realizovanou v činnosti. Preto mohli adepti nechať stranou štúdium svätých písiem a sústrediť sa len na intuitívne smerovanie k duchovnému precitnutiu. Techniky a spôsoby meditácie prechádzali z majstra na žiaka.
Zdroje: KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY: List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, Slovenský Ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1990, DOKUMENTY DRUHÉHO VATIKÁNSKEHO KONCILU II, Spolok sv. Vojtecha, Trnava v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava 1972, VRABLEC, J.: Pozvanie k zenovej meditácii, Genezis, Bratislava, KOL. AUTOROV: Zen 3 (=Světové Duchovní Proudy, 9. Svazek), Cad Press 1989, KOL. AUTOROV: Encyklopedie náboženství, Karmelitánské Nakladatelství Kostelní Vydří 1997, KÖNIG, F. - WALDENFELS, H.: Lexikon náboženství, Victoria Publishing a. s., Praha 1994, WANGUOVÁ, M. B.: Buddhismus, Nakladatelství Lidové Noviny (=Světová náboženství), Praha 1996, ALDINGER, M.: Moudrosti a příběhy zenu, Portál, Praha 2000, POTTER, E.: Kresťanský zen je ako kočkopes, in Rozmer 3 (2001)