Meditujúci takéto hádanky rieši aj niekoľko rokov, pričom majster používa šokovú terapiu a vytrháva ho z jeho vnútorného sveta. Svet vnútorný a skutočný sa začnú prelínať, až nakoniec meditujúci nevidí rozdiel. Jediná nezávislá realita je prázdnota a v tejto prázdnote nastáva satori – osvietenie. „Až keď sa myseľ uštve k smrti, je človek zrelý k osvieteniu.“ (Dešimaru). 1.1.3 Význam meditácie v zene

Zen sa pomocou meditácie sústreďuje výlučne na dosiahnutie skúsenosti osvietenia, tzv. satori, ktoré je zmyslom zenu. Satori sa vykladá ako osvietenie, extáza. Ide o existenciálnu skúsenosť, ktorou sa človek prepracováva k dokonalému poznaniu seba samého i sveta, v ktorom žije a vidí veci také, aké sú. Ten sa usiluje o bezprostrednú skúsenosť osvietenia, ktorú prežíval Buddha v jej pôvodnej forme a ktorá z neho urobí samotného buddhu (prebudeného). Navyše, človek môže len vytvárať podmienky na to, aby sa satori „prihodilo“, samotné satori príde nezávisle od jeho vôle. Niektoré výroky majstrov hovoria: „Satori je zážitok absolútnej jednoty môjho ja a vesmíru. Poznávame, že všetko, ja a to, čo ma obklopuje, je prázdne. Všetky veci sú len obyčajným zdaním!“ (Kjózo). „Tu vidí človek pravú podstatu sveta.“ (Sekiguči). „Takzvané osvietenie neznamená nič iné, než absenciu môjho ja a prirodzenosti.“ (Arifuko). „Podstatné pri osvietení je to, že sa moje ja stáva ničím.“ (Baso). Cesta k satori sa vyjadruje pomocou desiatich bodov: Hľadanie strateného vola, nachádzanie stôp, objavenie vola, zmocnenie sa vola, krotenie vola, jazda na volovi, zabudnutie na vola, zabudnutie na seba, návrat na pôvodné miesto a ohlasovanie.

1.1.4 Spôsob meditácie

Využíva sa technika, ktorá sa volá zazen. Je to mlčanlivá meditácia v sede. Prikladá význam držaniu tela v lotosovom sede a regulácii dýchania, čo je spôsob podobný joge. Vyvoláva to stav vnútorného vyrovnania, ktorý napomáha osvieteniu. Toto sedenie sa využíva denne. U vetvy rinzai je to meditovanie o kóanu, v sótó je to sedenie bez myšlienok a zámeru. Zmysel zazenu spočíva v tom, že sa myseľ oslobodzuje od závislosti na akejkoľvek forme, veciach, predstavách, víziách, aj keby boli akokoľvek vznešené a v stave dokonalej prázdnoty si raz uvedomí pravú podstatu všetkého. Tento spôsob sa využíva hlavne v kláštornom zene. Mnísi žijú podobným štýlom ako v kresťanských kláštoroch. Prežívajú čnosť chudoby, čistoty i poslušnosti, môžu však z kláštora kedykoľvek odísť. Vstávajú okolo 4-tej hodiny, recitujú sútry, jedia trikrát do dňa vegetariánsku stravu z toho, čo si vyžobrali, vykonávajú manuálnu prácu, meditujú v cvičebných periódach (tzv.