Celý Atanázov systém je vybudovaný na odlišnosti týchto „elementov“.

Človek je pri svojom stvorení vyvedený z nebytia k bytiu a je pomazaný Duchom. Skrze pripodobnenie človeka Samému Sebe, Boh urobil človeka poznávateľom a očitým svedkom jestvujúceho a účastníkom blaženstva pravého života. Tento dar Duch človek mohol stratiť, čo sa aj stalo pri jeho páde, keď človek odvrátil svoj pohľad od Boha, prerušil svoj myšlienkový a duchovný vzostup k Nemu, uzatvoril sa sám do seba a začal skúmať sám seba.
Porušenie božieho prikázania zbavilo človeka duchovného svetla, vrátilo ho do “prirodzeného stavu“ a podmanilo zákonu tlenia. Človek sa tak stal do určitej miery blízkym ríši nerozumných stvorení. Zmalichernela myseľ človeka a ľudstvo sa tak začalo ponárať do tmy pohanstva, zbožňujúc seba alebo i svojimi rukami vytvorené diela, prírodné javy a pod. Inými slovami, človek následkom hriech ochudobnel a zbavil sa veľkého daru milosti. Preto bolo nutné obnoviť jednotu stvorenia, obnoviť milosť obrazu. A to sa aj stalo, lebo „ Slovo sa stalo telom“, t. j. prijíma na Seba ľudskú prirodzenosť, ktorá po jej prijatí Slovom sa zbavuje ľudských slabostí. Christos - Syn Boží sa tak stáva Obnoviteľom ľudstva.
Spasenie sa uskutočnilo nielen v samotnom vtelení Slova. Ono bolo len počiatkom spásy, jeho nezbytným predpokladom. Dielo spásy sa vykonávalo vo všetkej pozemskej činnosti Spasiteľa. A tu je treba mať na zreteli dva základné momenty: a) že Spasiteľ premohol smrť a obnovil ľudskú prirodzenosť, b) že svojimi skutkami dokázal, že je skutočne Synom Boha, Vodcom a Kráľom vesmíru. Svojím viditeľným zjavením Spasiteľ ukázal ľuďom i svojho Otca nebeského. Lebo kto videl Syna, videl Otca, - Boh je jeden. Naplnením Zákona sňal z nás prísahu a odsúdenie Zákona.
Učenie sv. Atanáza o spasení je v skutočnosti učením o VZKRIESENÍ, o vzkriesení človeka skrze Christa, Syna Božieho, Isusa Christa, Spasiteľa a Boha.


Učenie sv. Atanáza Alexandrijského o sv. Duchu

Prostredníctvom Ducha sv. sa uskutočňuje komunikácia s Bohom a jeho Zbožštenie. Vďaka blahodati Ducha, ktorú sme dostali, prebývame a Ňom a On prebýva v nás. A keďže Duch, Ktorý prebýva v nás je Boží, tak aj my majúc v sebe Ducha sv. sa správne považujeme za tých, ktorí prebývajú v Bohu. Takto boh prebýva v nás.

Učenie sv. Atanáza Alexandrijského o sv. Trojici

Pri obhajobe dogmy o súpodstatnosti Osôb sv. Trojice Atanáz hájil skutočnosť našej spásy. Keď by zvíťazilo ariánstvo, kresťanstvo ako také by prestalo existovať.