Sv. Atanáz Alexandrijský je najpozoruhodnejšou postavou počiatku IV. stor., popredným pravoslávnym teológom a neúnavným obhajcom pravoslávia proti ariánskej heréze na I. všeobecnom sneme v Nicei v roku 325. Jeho osobnosť a dielo má čo povedať aj dnešnému kresťanovi. Je to dielo veľkej duchovnej sily- veľký príklad pre nás v práci pre
rozkvet cirkvi pre rozkvet zdravého cirkevného učenia - pravoslávia. Narodil sa v Alexandrii v gréckej rodine okolo roku 293. V mladosti prežil prenasledovanie kresťanov za vlády Diokleciána. Štúdiu svetských náuk ,,venoval nemnoho času“, ako o tom svedčí sv. Gregor Teológ. Ale aj tak bol veľmi dobre oboznámený s antickou filozofiou, najmä s neoplatonizmom a rímskym právom. Nejaký čas prežil na púšti pri sv. Antonovi ,,otcovi mníchov”, kde sa mu dostalo asketickej výchovy, ktorej vďačí za mnohé dobrá i posilu v nastávajúcom rušnom živote a prenasledovaní. Hlavnú pozornosť vždy venoval štúdiu
Písma sv., ktoré poznal do najmenších detailov. Je možné, že ho študoval v alexandrijskej didaskálii.

Pre jeho bystrosť si ho všimol miestny biskup Alexander Alexandrijský, ku ktorému sa Atanáz aj nasťahoval a pod jeho vedením sa mu dostalo výchovy v oblasti gramatiky, rétoriky a iných vied. V roku 318 bol vysvätený na diakona a sta sa tajomníkom biskupa Alexandra, ktorého v roku 325 sprevádzal na I. Všeobecnom sneme cirkvi v Nicei, ktorí zvolal Konštantín Veľký, na ktorého rokovanie prišlo 318 biskupov. Po jeho boku sa stal neochvejným obrancom pravoslávia, proti heretickému učeniu Ária, ktorí bol tiež alexandrijským kňazom.Práve on začal na začiatku 20 rokov IV. stor. šíriť svoje heretické učenie, v ktorom tvrdil, že Isus Christos nie je synom Božím, že nie je podľa svojej božskej prirodzenosti rovný Bohu Otcovi, že je to akési vyššie stvorenie, ale nie Boh, čím vlastne bola ohrozená základná pravda kresťanského učenia o sv. Trojici a tým aj podstata samotného kresťanstva.

Snem bol otvorený 5. júna 325. Hl. témou všeobecného snemu bolo riešenie otázky nového heretického a veľmi nebezpečného arianizmu. Ako svedčia cirkevní historici, na sneme bolo položených mnoho otázok a vypočutých mnoho odpovedí, A na túto debatu o zákl. pravdách kresťanského učenia bol sv. Atanáz dobre pripravený. Oporou mu boli najmä biskupov: jeho učiteľ Alexander Alexandrijský a Hozeáš Kordubský.