Život svätého Kozmy je úzko spojený so životom sv. Jána Damaskina, vynikajúceho kresťanského skladateľa a teológa 8. st., pamäť ktorého Cirkev slávi 4. decembra.
Svätý Kozma pochádzal z Jeruzalema. Skoro osirel a do svojej ho prijali Jánovi rodičia, ktorí patrili ku majetným obyvateľom Damašku. Kozma bol veľmi pobožný a skromný. Keďže bol vychovaní spolu s Janom a rodičia medzi nimi nerobili rozdielov, získal dobré vydelanie. Vzdelaval ich jeden mních, ktorý sa tiež volál Kozma, ktorého z rabského zajatia vykupili Jánovi rodičia. Práve od neho sa chlapci naučili Božím pravdám a vďaka nemu tak dokonalé poznali Písmo. Keď sa Kozma naučil mnohým kresťanským pravdám a jeho duch zvíťazil nad rozumom, odchádza do jedného monastiera a prijíma tam mníšstvo. Bol to monastier svätého Savy Osväteného v Palestíne, neďaleko Jeruzalema.Svojím životom sa pre nás stal príkladom a tak ako hviezda na nebi, tak aj on zažiaril v Cirkvi Christovej. Často chodieval do púšte a tam sa zapodieval prácami Jána Damaskina. Ján jeruzalemský hovorí, že aj svätý Kozma tak ako Damaskin, bol preniknutý hlbokou láskou ku duchovným piesňam. Pre Cirkev zložil ľúbozvučné piesne, ale aj svojimi dobrými skutkami sa stal citarou samotného Hospodina. Keď na Cirkev prišla doba ikonoborectva, tak prepodobný Kozma priviedol a ovplyvnil svätého Jána Damaskina k tomu, aby obhajíl uctievanie svätých ikon a napísal ako sa majú správne uctievať ikony. Pri tejto namahavej práci namierenej proti ikonoborcom, Jánovi pomáhal práve svätý Kozma. Práve tento svätý Kozma Maijumský (Svätohradec) ozdobil cirkevné bohoslužby prekrastnými duchom naplnenými tropármi a kánonmi. počas Lazarovho vzkriesenia, strastného týždňa a poniektorých Hospodských sviatkov môžeme v chrámoch počuť piesne, ktorých tvorcom je svätý KOzma. Okrem toho od svätého Kozmy sa nám zachovali aj nádherné kánony sviatkov Uspenija Bohorodičky, Roždestva Christovho, Vozdviženija Kresta Hospodňa, Stritenija Hospodneho, Bohojavlenija, Preobraženija, Päťdesiatnice. Nikifor Kalist udáva, že práve svätý Kozma začal písať tzv. tripisnici (spojenie troch piesni) na znak Svätej Trojice. Svätý kozma Maijumský je aj autorom hymny na počesť Presvätej Bohorodičky Čestnijšuju Cheruvim. Raz sa svätému Kozmovi zjavila samotná Bohorodička s radostnou tvárou a prihovorila sa mu týmito slovami: ,, všetky tvoje piesne sú pre mňa príjemne, ale táto je najpríjemnejšia.

Som blízka tým, ktorí ma ospevujú, avšak pri spievaní tvojej novej piesne som k ním najbližšie.
Aj tí ktorí mali dar prozreteľnosti videli ako Presvätá Bohorodička žehná veriacim, ktorí spievajú krásne slová tejto piesne.
Včetký texty, ktorých autorom je svätý Kozma sú veľkolepé vo svojej duchovnosti a precítení. Autor v kstručnosti a jednoduchosti zachytil okamihy, ktoré sú opisané v mnohých knihách a proroctvách. Cirkev si hlboko váži dielo tohto svätca.
Patriarchom jeruzalemským bol Svätý Kozma ustanovený za biskupa Maijumského. Ako biskup priniesol mnoho plodov dobrej práce na Christovom poli. Však aj napriek mnohým povinnosťam, nikdy neprerušil svoje vrelé bratské vzťahy so svätým Jánom Damaskinom.
Tento svätec spočinul v Bohu v hlbokej starobe roku 787. Cirkev jeho svetlú pamäť sviatkuje 13. októbra. Na bohoslužbe sa okrem iného spieva aj toto: ,,Jako mudrosti ťa pitateľa i čistoty kormiteľa...“, z čoho vyplýva, že život svätého Kozmu je nám všetkým príkladom ako v múdrosti tak aj v panenskej čistote srdca, pretože ,,Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.???
V chráme svätého Jána Bohoslova v priestoroch Kňazského seminára Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity je ikona svätého Kozmy hneď pri vonkajších dverách chrámu po ľavej strane. Ikona je umiestnená hneď nad ikonou svätého Jána Damaskina, jeho nevlastného brata, s ktorým urobil tak mnoho na cirkevnom poli. Je zobrazený ako starec s pokojným vrazom tváre. Na jeho oblečení nie je nič neobyčajné, je oblečený do mníšského odevu, ktorý pozostáva mimo iného aj z mníšskej riasy (plášťa)
a ....Svätcovú hlavu obklopuje Nymbus- číže polkruh, ktorý symbolizuje víťaztvo. Dominantným ale je zvitok, ktorý svätec drží v rukách. V pravoslávnom ikonopisectve sa zobrazujú svätci s určitými symbolmi. Devy sa zobrazujú so symbolom nevinnosti (biela ľalia), mučeníci pravidelne so symbolom víťazstva, alebo so zbraňou od ktorej prijali telesnú smrť (meč). Tak aj svätý Kozma drží v rukách biely zvitok, na ktorom je napísané: ,,Preukrašennaja Božestvennoju slavoju, svjaščennaja i slavnaja Divo, pamjať Tvoja vsja sobra k veseliju virnyja...“ Je to text, ktorý oslavuje Bohorodičku, ktorá je ozdobená Božou slávou.

Práve svojimi textami a hymnami sa jednoznačne zapísal do dejín Cirkvi, svojou zbožnosťou a asketickým životom sa stal obyvateľom Horného Jeruzaléma.
Na sviatok svätého Kozmy sa spieva tropar a kondak.
Kondak: Ukrašen dobroditeľmi Kosmo bohoduchnovenne, Cerkve Christovy ukrašenije byl jesi: pisňmi bo ukrasil jesi siju blaženne, no molisja ko Hospodu, izbavitysja nam ot vsjakich koznej ratnika, tebi zovuščim: radujsja, otče trebohate.
Tropar: Pravoslavija nastavniče, blahočestija učiteľu i čistoty, vselennyja svitiľniče, archijerejev blahoduchnovennoje udobrenije, Kosmo premudre, učeňmi tvojimi vsja prosvitil jesi, civnice duchovnaja. Moli Christa Boha spastisja dušam našim.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk