Pri každom kroku je to Boh, ktorý preberá iniciatívu.

Ospravedlnenie - základ pre pravé uctievanie
V celej Starej i Novej zmluve nie je možné žiadne spoločenstvo medzi Bohom a človekom okrem toho, ktoré je založené na podrobení sa Božím presne stanoveným požiadavkám. On je dokonalý Všesvätý Boh a človek, ktorý s ním má spoločenstvo, musí byť tiež v Jeho očiach dokonalý a musí mu byť pripísaná Božia dokonalosť. „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“ Božie záväzné Slovo hovorí, že ho treba uctievať „v svätej ozdobe“: „Vzdávajte Hospodinu slávu Jeho mena, prineste dar a predstúpte pred Neho! Klaňajte sa Hospodinu v svätej ozdobe!“

Nikdy nie je možné naplniť toto prikázanie vo vlastnej svätosti veriaceho, pretože tá je, kvôli jeho prirodzenosti, vždy nedokonalá. To je hlavným dôvodom, prečo je sústavnou témou Starej aj Novej zmluvy to, že Boh venoval svojho Dokonalého, Ježiša Krista, ktorého spravodlivosť sa pripisuje veriacemu. Preto Izaiáš mohol vyhlásiť: „Len v Hospodinu mám spásu a moc...“ a „...zahalil ma plášťom spravodlivosti.“ Chvála starozmluvných svätých je chválou Božej spravodlivosti, v ktorej našli svoje spasenie a silu. „Nech moje ústa rozprávajú o Tvojej spravodlivosti a celý deň o Tvojich spásnych skutkoch...Pristúpim s chválou mocných skutkov Hospodina, Pána, pripomínať budem len Tvoju spravodlivosť.“ „Svätú ozdobu“, v ktorej sa veriaci približuje k Bohu, najlepšie zhrnul prorok Jeremiáš: „A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin naša spravodlivosť.“ Hoci sa tento základ vzťahu, cez ktorý môže veriaci komunikovať s Všesvätým Bohom, v Starej zmluve chápal a používal pod zákonom a prorokmi, teraz v Novej zmluve sa jasne prejavuje. „Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo nieto rozdielu: ale ospravedlnení bývajú zdarma z Jeho milosti, ksrze vykúpenie v Kristu Ježiši.“ Zatiaľ čo téma večere Pánovej je veľmi dôležitá, je druhoradá vo vzťahu spasenia z milosti skrze vieru a je jeho dôsledkom.

Keď človek stojí pred Všesvätým Bohom, prijatý v Milovanom, odetý spravodlivosťou Kristovou, tento človek má základ spoločenstva s Bohom. Pri posvätení, keď On píše svoj zákon do sŕdc veriacich, oni sa snažia zo všetkých síl byť svätí ako On. On je ich Bohom a oni sú Jeho ľudom a majú výsadu volať Ho Abba Otče.