Veriaci musia skutočne uctievať v duchu a v pravde. Prikázať uctievanie chleba, ktorý sa používa pri Večeri Pánovej je modloslužba. Je to absurdná a bezbožná dogma, ktorá nevyhnutne nariaďuje uctievanie niečoho, čo sa je a prenáša do žalúdka. Uctievanie, ktoré náleží jedine pravému Bohu, sa nemôže prenášať na chlieb, používaný pri Večeri Pánovej bez hrozného zločinu modloslužby.

Konkrétne slová Písma v kontexte
Na konkrétne slová Písma sa musíme pozerať v kontexte. V odsekoch Písma, ktoré sa zaoberajú Poslednou večerou, si chlieb a víno zachovávajú rovnaký názov po Pánových slovách ako predtým, než povedal „Vezmite, jedzte; toto…“. Ukazovacie zámeno „toto“ vymedzuje chlieb, o ktorom sa hovorí, ako ten istý, ktorý Kristus vzal; žiadne iné vysvetlenie nie je možné.

Podobne Kristus volá to, čo dal piť učeníkom, „víno“. „Lebo toto je moja krv (novej) zmluvy, … Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohoto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ „Toto je moja krv (novej) zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru vám hovorím, že nikdy viac nebudem piť z tohoto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.“ „Ovocie viniča“ vymedzuje víno, o ktorom sa hovorí, ako to, ktoré vzal Kristus, žiaden iný popis nie je možný.

Uplatnenie modloslužby Ríma

Napriek jasnosti Písma Rím trvá na tom, že chlieb a víno sú skutočne telom a krvou Kristovou. Naviac Rím tvrdí, že zo samotného chleba a vína skutočne prúdi sila. Takže Rím vyhlasuje:
„Prijímanie nás odlučuje od hriechu. Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov.“
Tu sa na „Eucharistiu“ pozerá ako na zjednotenie človeka s Kristom a zároveň očistenie od hriechu. Pokus o pripisovanie ospravedlňujúcich účinkov tomu, čo bolo dané na svedectvo a na povzbudenie v samom Pánovi, je mágia, keďže nádej človeka sa sústreďuje na fyzický objekt. Katolícka cirkev učí svojich veriacich robiť takú istú chybu, do akej upadol Áron. On urobil zlaté teľa ako prostriedok, cez ktorý mali Izraelci uctievať Svätého Boha. „Izrael, toto sú tvoji bohovia…“ Oficiálny obrad omše ukazuje, že pri každej omši kňaz robí a hovorí nasledovné:
„Kňaz pokľakne. Držiac hostiu mierne zdvihnutú nad paténu (pozn. prekl. misku) hovorí: Toto je Baránok Boží, ktorý berie hriechy sveta. Blažení sú tí, ktorí sú povolaní k jeho večeri.“
Ľudia sa majú pozerať na skutočnú fyzickú látku ako keby bola naozaj Baránkom Božím.