To je naozaj hrubá modloslužba aj falošné evanjelium. Podobne, čo sa týka tej istej „Eucharistie“, Rím učí: „Eucharistia nás tou istou láskou, ktorú v nás zapaľuje, chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.“ Rím tu učí svojich ľudí, aby sa pozerali na fyzické veci ako na prostriedok vyjadrenia Božej milosti, pozerať sa na fyzický chlieb a víno, ako keby mali nadprirodzenú moc. To je presne rímskokatolícky názor, ako je vyhlásené: „Sviatosti sú ako „sily, ktoré vychádzajú“ z Kristovho tela, stále živého a oživujúceho…“
Takéto učenia spadajú pod večnú kliatbu za prevracanie evanjelia Kristovho. (Galatským 1:6-9). Kristove slová sú duch a život: „Duch je, ktorý obživuje.“ (Ján 6:63) Navrhovať ústami prehltnúť Kristovo telo je dosť zlé, ale to, čo sa prehlasuje, je oveľa horšie. Rím zastáva názor, že „…Eucharistia nás chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.“ To sú lákavé slová ľudskej filozofie, ktoré vyučujú prastaré uctievanie modly na dosiahnutie života. Túto dogmu robí ešte ohavnejšou to, že samotné učenie, ktoré hovorí o zachovávaní od hriechu, je hrubým hriechom.


Spoločenstvo je skrze vieru
Ako sme už skôr ukázali, naozaj existuje dôverné spoločenstvo s Pánom v duchovnom zmysle. Spoločenstvo s Pánom je jadrom posolstva biblických textov. Viera veriaceho je zameraná na Neho. Veriaci prijíma z Jeho ruky to, čo On dáva duchovným spôsobom. Ako vysvetlil apoštol Pavol: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“ Na to nadväzujú apoštolove slová: „O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktorým učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne.“ Komunikácia Ducha Svätého je najvhodnejšia na vyjadrenie Jeho úmyslov. Takisto kontakt veriaceho s Pánom je skrze Božieho svätého Ducha, slovami apoštola: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hlbokosti Božie.“ Komunikácia veriaceho s Pánom v Jeho večeri je podľa Jeho vlastného pokynu, a preto „v duchu a pravde“.

Učenie samého Pána Ježiša Krista v šiestej kapitole Jána (verše 25 - 71) potvrdzuje duchovnú jednotu Jeho a veriaceho, kde nejde „ o pominuteľný pokrm“, ale „o pokrm, ktorý bude pre večný život.“ (Ján 6:27) Keď sa Židia pýtali, čo majú robiť, aby mohli mať podiel na „chlebe života“, Kristus odpovedal: „Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal.“ (Ján 6:29). Celou témou Jánovej šiestej kapitoly je veriť v Neho, Krista, ako pravý prostriedok utíšenia duchovného hladu a uhasenia duchovného smädu.