Takže Pán učí: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ „Kto verí (vo mňa), má večný život.“

Pánove slová „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Ján 6:55) ukazujú, aký vážny je príkaz veriť v Neho. Sám Pán prikázal uctievať „v duchu a v pravde“. Je absurdné naznačiť, že by mohol presadzovať fyzické jedenie tela a pitie krvi. Jasný princíp výkladu, ktorý poskytuje vo svojich vlastných slovách je: „Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ On je pravým pokrmom pre myseľ, a nie pre žalúdok, pre vieru, a nie pre ústa. Veriaci si nemá pripraviť zuby a žalúdok, ale skôr všetky schopnosti mysle a vôle, aby v Neho veril.

Zatiaľ čo šiesta kapitola Jána je evanjelizačným posolstvom, ktoré znelo najprv Židom a Večera Pánova je posolstvom pre veriacich, je medzi nimi určitá spriaznenosť. Ak sa princíp „porovnávania duchovných vecí s duchovnými“ prísne dodržiava, veriaci uvidia sekundárne hlboké posolstvo posvätenia v tomto odseku. Pán vyhlásil: „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten kto mňa je, bude žiť skrze mňa.“ Ten istý Pán tiež povedal pri Poslednej večeri: „Túžobne som si žiadal jesť s vami tohoto veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel.“ Účasť veriacich na Večeri Pánovej prijímanej duchovne a s túžbou môže byť skutočne prebývaním v Ňom. Môže to tiež byť vynikajúca príprava na utrpenia a skúšky, ktoré trpia pre Jeho meno.

Veriaci na pamiatku Pána musia prijímať chlieb a víno Večere Pánovej s veľkou úctou, aby sa prehĺbila ich duchovná jednota s ním. Nerozlišovať medzi označením, ktorým je pamiatka, a stotožnením, ktoré zastáva názor, že chlieb a víno sa stali skutočným telom a krvou Pána Ježiša Krista, je vážny hriech proti Pánovi v Jeho prvom a druhom prikázaní. Boh zakazuje nielen uctievanie obrazov, ale aj úctu k nim ako ku miestami, v ktorých prebýva Jeho božskosť. Zakazuje tiež používanie predmetov ako prostriedkov, cez ktoré údajne môže prísť Jeho moc. „Lebo je len jeden Boh a jeden prostredník medzi Bohom a človekom, človek Ježiš Kristus.“

V Novej zmluve Pán položil na dôležité miesto to, aby Cirkev bola aj reformovanou aj reformujúcou. Zatiaľ čo modloslužba a mágia rímskeho katolicizmu šokuje veriaceho, je dôležité nereagovať na takéto chyby. Odpor voči tomu v minulosti spôsobil, že mnohí praví veriaci upustili od potešenia z hlbokého ocenenia skutočnej duchovnej prítomnosti Pána vo večeri, ktorú im dal. Písmo učí, že Pán očakáva v tomto ustanovení úctu a túžbu po blízkom spoločenstve.