Práve tak ako v bežnom ľudskom živote (napríklad manželské sľuby, listiny vlastníctva pri dome, aute, atď.), tak aj tu sú prísne právne vyhlásenia týkajúce sa prevzatia vlastníctva toho, čo veriacim patrí. V Písme to, čo bolo predpovedané v Starej zmluve, sa uskutočnilo v Novej zmluve. Kristus sa vydal do vlastníctva veriacim vo svojej krvi a tele. Dal im oficiálne právne vyhlásenie Novej zmluvy, v ktorej majú Jeho úplné zasľúbenie a uistenie.

Veriaci majú v tomto novozmluvnom ustanovení nárok na všetky Kristove požehnania, ktoré sú pre nich potvrdené Jeho krvou. Ako prehlasujú Jeho slová v 1. Korintským 11: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ nepríde!“ Účel je jasne vyjadrený - ukazovať Kristovu smrť, hlásať a verejne ju oznamovať. Nie je to len púha spomienka na Krista, na to, čo urobil a ako trpel, ale je to skôr preto, aby veriaci mali účasť na Jeho slávnom vydávaní seba samého im. Majú ohlasovať, že Jeho smrť je ich životom, príčinou ich potešenia a nádeje. Ukazujú Jeho smrť a prejavujú sa ako jej ovocie pred Bohom Otcom. V Novej zmluve On je ich Bohom a oni sú Jeho ľudom, Jeho nariadenia sú túžbou a potešením ich myslí a sŕdc - v slove, v božskom spoločenstve s Ním. „Toto je však zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým, až uplynú tie dni, hovorí Pán: svoje zákony im vložím do mysle a vpíšem im ich do srdca, a ja im budem Bohom a oni mi budú ľudom.“

Duchovné spoločenstvo vyučované pomocou kontrastu
V 1. Korintským 10 apoštol Pavol veľmi energicky vyučuje spoločenstvo s Pánom použitím úplného kontrastu s dobre známymi okultnými praktikami duchovného kontaktu s diablami. Toto silné učenie má za cieľ postaviť mimo zákon neznesiteľnú svätokrádež spoločenstva s modlami. Takáto komunikácia je skutočná, vysoko nebezpečná a zakázaná: „A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov.“ Rozdielnosť je jasne viditeľná v príkaze: „Nemôžete piť z kalicha Pánovho aj z kalicha démonov: nemôžete mať podiel pri stole Pánovom aj pri stole démonov.“ Je nanajvýš dôležité vidieť, že apoštol vyžaduje uvedomenie si skutočného spoločenstva a duchovnej jednoty medzi Kristom a veriacimi. Nie je zdôraznená len púha spomienka, lebo v tom prípade by kontrast nedával zmysel. Priamy kontrast je medzi duchovnou blízkosťou s diablami a s Pánom. Z tohoto odseku sa preto dá urobiť záver, že „spoločenstvo krvi Kristovej“ je tá skutočná jednota, ktorú veriaci majú s Pánom pri oslave Jeho večere.