Ako učí Duch Svätý: „Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, a vyvýšeného nad nebesá.“

Pán Ježiš je jediným obetujúcim kňazom Novej zmluvy. Ukončil dielo našej spásy jednou jedinou obeťou. Písma opakovane konštatujú túto pravdu. Podstatu tohto nachádzame v Pánovom slove z kríža: „Tetelestai. Dokonané!“

Zhrnutím uvedenej biblickej pravdy týkajúcej sa spoločenstva s Bohom je, že On sám zaviedol model takéhoto uctievania. Jeho vlastná spravodlivosť pripísaná veriacemu milosťou len skrze vieru je jediným základom pravého uctievania. Jeho obmedzenia sa majú brať čo najvážnejšie, aby Jeho uctievanie zostalo aj pravdivé aj duchovné, keďže On je Duch. Div najväčšej útechy, ktorú majú veriaci v pravom uctievaní, spočíva v tom, že majú Ježiša Krista, Pána a Majstra, v ktorom sú prijatí, ako svojho prímluvcu. On je ich veľkňaz: „Z povedaného je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý sa posadil na pravici trónu Velebnosti na nebesiach.“ Toto je Božia prítomnosť, ktorú veriaci teraz majú a na naplnenie ktorej sa tešia v nebeskej sláve, slovami samotného Pána: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec bude ho milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho.“

Falošné uctievanie Rímskokatolíckej cirkvi
Keďže pravá spravodlivosť a jej ovocie nie sú dostupné cez falošné evanjelium, jediným spôsobom uctievania Svätého Boha cez falošné evanjelium je tiež taký, ktorý je vymyslený človekom. Takéto spôsoby majú podobu vonkajších rituálov a náboženských predmetov a spadajú pod druhé prikázanie. Dokonca aj jednoduchý prehľad učenia Rímskokatolíckej cirkvi o Večeri Pánovej ukazuje, že Rímskokatolícka cirkev nie je žiadnou výnimkou. Keďže Rímskokatolícka cirkev propaguje falošné evanjelium, musí nejako preukázať ovocie svojej vlastnej spravodlivosti. Rímska cirkev oficiálne tvrdí, že v jej obrade, Omši, je vyvrcholenie uctievania, ktoré ľudia prinášajú ako obeť Kristovi a skrze Neho Otcovi. Vyhlasuje, že omša je tiež zdrojom a vrcholom jej života. Tvrdí, že obeť na Golgote, je pod jej kontrolou, keďže vyhlasuje, že jej obrad, omša, je jednou a tou istou obeťou ako obeť Pána Ježiša Krista.

V protiklade s biblickým Kristom, ktorý je teraz vládnucim Kráľom kráľov a Pánom pánov a sedí na pravici Boha Otca, Rím neustále zobrazuje umierajúceho Krista, „posvätnú obeť“. Tým, že používa ako stredobod svojho uctievania obrad omše, ktorú sú všetci veriaci pod hrozbou smrteľného hriechu povinní navštevovať, Rím vyučuje a zdôrazňuje svoje falošné evanjelium tým, že necháva svojich veriacich obetovať seba spolu s umierajúcim Kristom, Svätému Bohu Biblie. Učí, že v okrúhlej bielej oblátke, t.j.