A On zjavil sa raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech.“ Ak sa niekto považuje za spôsobilého na to, aby obetoval nesmrteľného Ježiša Krista v Jeho dokonalej obeti, je to rúhavá pýcha. Keby bolo takéto ľudské obetovanie Krista možné, Kristus by bol pri svojom obetovaní seba samého trpel také kruté muky zbytočne. Naopak, jeho obeť je dokonalá a On je teraz v sláve, ako zreteľne vyhlásil Duch Svätý: „posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov“ Ak zoberieme za meradlo biblické podmienky uctievania, ktoré dal Boh, myšlienka, že Kristus by sa mal obetovať viac než raz, je rúhaním. Takáto myšlienka sa pokúša zredukovať Kristovu obeť na nedokonalosť, keďže predpokladá, že Jeho raz daná obeť nebola dosť dobrá, aby priniesla úplné uzmierenie. To, čo je absolútne dokonalé a dokončené, sa nemôže opakovať, keďže opakovanie je dôkazom nedokonalosti. Preto Duch Svätý presne učí: „ktorý, nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval.“

Tretím aspektom tvrdenia Ríma je, že Kristus „je obetovaný nekrvavým spôsobom“. Všimnite si, že v citáte, o ktorom diskutujeme, Rím tvrdí, že „Kristus je prítomný a je obetovaný nekrvavým spôsobom“. Písmo stavia na rovnakú úroveň obetovanie a utrpenie. V obeti zmierenia obetovať a trpieť je to isté. Táto pravda je taká dôležitá, že v Písme je uvedená ako absolútny princíp: „bez vyliatia krvi niet odpustenia“ Takže v tomto kontexte ponúkať obeť bez krvi znamená vyhlasovať za obeť to, čo nemôže byť obeťou podľa definície Písma. Obeť bez krvi je nezmyselným protirečením, ktoré nemôže mať žiaden iný účel než oklamať.





Zločin modloslužby

Rímskokatolícka cirkev učí, že chlieb Večere Pánovej sa má uctievať AKO BOH. Takže učí:
„Nikto by nemal mať v mysli žiadnu pochybnosť o tom, „že všetci veriaci by mali preukazovať tejto najsvätejšej sviatosti uctievanie, aké prináleží pravému Bohu, ako to vždy bolo zvykom v Katolíckej Cirkvi. Ani sa nemá uctievať o nič menej, pretože bola ustanovená Kristom na jedenie. Lebo aj pri uchovanej sviatosti má byť uctievaný, pretože je tam skutočne prítomný skrze premenenie chleba a vína…“
Pánove slová sú vyslovené presne a jasne: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás (vydáva); to čiňte na moju pamiatku! (1. Korintským 11:24). „Vezmite, jedzte“ nie je „obetujte a uctievajte“. Najvážnejšia na vyššie uvedenom učení Ríma je modloslužba. Pán Ježiš Kristus opakuje staré prikázanie, keď vyhlasuje vo svojom slove: „Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!“ (Matúš 4:10).