Už je neskoro...

"Dal by som tisíce za to, čo som cítil pred rokmi," vravel si 30- ročný muž, keď počul o duchovnom prebudení v jeho rodnom mestečku. Veľa ľudí otvorilo svoje srdce evanjeliu. "Bol som v tedy tak blízko spaseniu. Stačilo celkom málo, aby som sa obrátil."
" A čo ti prekážalo?" Spýtala sa ho sestra. Bola u svojho brata na návšteve a rozprávala mu o mnohých zmenách, ktoré s stali s jeho priateľmi.
"V tom čase som so svojím partnerom rozbiehal nový obchod. Prenajali sme si objekt a určili deň, kedy otvoríme obchod. Keď však prišiel, nechcelo sa mi tam ísť. Spasenie mojej duše sa mi videlo veľmi dôležité a túžil som po tom, aby som ho dosiahol. No môj partner sa bezo mňa nemohol zaobísť. Tak som sa rozhodol, že najskôr otvoríme obchod a ja si nájdem vhodnejší čas na svoju dušu. No dodnes som si ho nenašiel. Ešte nikdy som nebol tak blízko Pána ako vtedy. A bojím sa, že už ani nebudem."
" A čo Ti bráni teraz?" Spýtala sa ho sestra láskavo. "Obchod ti prosperuje a ty vieš, aké je potrebné a dôležité starať sa o svoju nesmrteľnú dušu. Lepší čas ako teraz už nebude. Prosím ťa, neodkladaj to!"
"Ja viem, no ako som ti spomínal, nemám už takú túžbu ako vtedy. Dal by som za to neviem čo, len aby sa zas vrátila."
"Tak sa usiluj nájsť to, čo si stratil. Nedaj si pokoj, kým zas nebudeš presvedčený o svojej hriešnosti a nebudeš túžiť po zmierení s Bohom. Nájdi si čas na rozmýšlanie, na čítanie písma a na modlitbu! Prijmi spasenie. Neľutuj vynaložený čas. Nebude stratený, ver mi!"
"Čas! To je práve to, čo nemám. Musím sa neprestajne venovať obchodu. Aj teraz som sa pridlho zdržal. Musím už ísť. Dovidenia!"
Uplynulo 20 rokov. Sestra odišla do nebeského domova. Jej brat, už 50- ročný muž, ešte stále neobrátený, stál s vlhkými očami pri jej hrobe. Priateľ mu rozprával o tom, ako sestra zomierala. O jej hlbokom pokoji a svätej radosti, ktorú prežívala v posledných chvíľach. "Dal by som tisíce za nádej, ktorú mala moja sestra," poznamenal.
"Ak chcete zomrieť ako kresťan, musíte ako kresťan aj žiť, " odpovedal priateľ.
" Už ste dosť dlho slúžili svetu. Začnite slúžiť Pánovi! Bohatý ste už dosť, zemských pokladov ste nahanobili veľa. Začnite si ukladať poklady v nebi. Vojdite úzkou bránou na úzku cestu. Teraz je na to čas."
"Nikdy v živote som nemal toľko roboty, ako práve teraz. Máte pravdu, hromadím peniaze, no musím pracovať do úmoru. Odvtedy ako môj obchodný partner zomrel, nemám na nič čas."
" Lenže Boh vám dal čas na to, aby ste Ho ctili.

Akým právom s ním nakladáte tak, ako to robíte? Ako sa mu raz za to zodpoviete? Ako ospravedlníte svoju ľahostajnosť a nezáujem? To sú vážne otázky, ktoré stoja za zamyslenie!"
" Ja viem, že sú to vážne otázky a je na ne iba jedna odpoveď. No tak sa mi vidí, že som si sám zviazal ruky a nemôžem si pomôcť. Podnikanie je ako hlboký závoz, z ktorého niet cesty. Teraz už nemôžem zastaviť, lebo by som stratil všetko, čo som získal. No nie som taký ľahostajný, ako sa vám možno vidí. Skutočne si želám byť kresťanom a zaplatil by som za to akúkoľvek cenu. No prepáčte, už musím ísť. Čakajú ma obchodní partneri. Idem podpísať výhodnú zmluvu."
O 30 rokov leží na smrteľnej posteli 80 ročný starec. Niektoré životné skúsenosti vzbudili v jeho srdci prechodný záujem. Hovorili k nemu aj skúšky a strata najbližších. Zomrela mu žena aj deti. Zakaždým si uvedomil, že by mal myslieť na svoju dušu, na spasenie, na to, že raz sa stretne s Bohom. No nie na dlho. Majetok opantal jeho srdce. Majetku patril všetok čas i úsilie. Nikdy sa nedostal k tomu, aby sa vysporiadal s otázkou večnosti.
A teraz?
Teraz bol koniec. Prišiel čas opustiť tento svet. Uplynulo 80 rokov z jeho života. Bol usilovný a nie bez úspechu. Všetko svedčilo o blahobyte a prepychu. No všetko to tu musel nechať. Uvedomoval si, aký je v skutočnosti chudobný. Nemá nič, čo by malo trvalú hodnotu.
Na prahu večnosti vidí, že všetko je márnosť. Kiež by mohol ešte raz začať svoj život! Žil by celkom inak. Ako teraz túžil po tých chvíľach, keď mal pravdu na dosah a neb bolo tak blízko. Ako veľmi ľutoval, že pohrdol všetkými napomenutiami v márnej nádeji, že raz bude vhodnejší čas a lepšia príležitosť. Teraz je neskoro. Svedomie ho obviňovalo, myseľ mal jasnú, no srdce zatvrduté. Žal to, čo zasial. Prežíval hrôzu a strach. Ako prejde do večnosti? Ako sa postaví pred Boha, keď s ním nie je zmierený? Jeden verný služobník evanjelia, ktorého k nemu zavolali, sa ho snažil priviesť k Tomu, ktorý sa zľutoval aj nad lotrom na kríži. No nešlo to. Nedokázal veriť. Jeho posledné slová boli:

"Keby som mohol, dal by som všetko čo mám za to, aby som mohol zomrieť ako obrátený kresťan. No už je neskoro."

Aký hrozný koniec života! Mal veľkolepý pohreb, množstvo vencov, na hrobe drahý pomník. No jeho duša nebola zachránená. Jeho údelom bolo večné zatratenie.
Milý čitateľ, čo urobíš? Riskuješ pre prácu, majetok či časné radosti stratu večného spasenia?
Postav sa na stranu Pána JEŽIŠA, ktorý zomrel na kríži aj za teba. Príď dnes so svojimi vinami a hriechmi k Nemu a urob pokánie. Získaš spasenie a večný život!.