Alebo ešte lepší príklad ,a to veľmi známi
problém homosexuality ,kde cirkev opovrhuje homosexualitou. Zakladajúc na svätom písme, ktoré prezentuje homosexuálne akty ako akty hlbokej nemravnosti (mravnej skazy).Tradícia vždy prehlasovala, že homosexuálne akty sú podstatnou poruchou a sú v protiklade k prírodnému zákonu. Uzatvárajú sexuálny akt daru života. Nepochádzajú zo skutočného citu a sexuálnej komplementárnosti a za žiadnych okolností nemôžu byť schválené.(Katechizmus katolíckej cirkvi) Teda ak sa človek a celé ľudstvo nechce dostať do nemilosti božej, podľa katolíckej cirkvi, by sa mali tohto neduhu homosexuality vystríhať. Teda môžeme povedať že cirkev, tento fenomén odmieta ako ťažký hriech, ktorý sa dá odčiniť iba bezprostredným zavrhnutím takýchto tendencií, obrátiac sa v modlitbách k milosti božej. Ešte presnejšie, nie samotné tendencie k homosexualite sú podľa katolicizmu hriešne, ale uskutočnenie homosexuálnej túžby, resp. podnecovanie a zámerné hovenie si vo fantáziách uskutočňovania tvorí homosexuálne správanie, ktoré je hriešne a dochádza teda k hriechu. Ale podľa môjho názoru homosexualita či už je dôsledkom vývoja v určitom prostredí ,alebo je vrodená ,nieje vôbec žiadnou chorobou ,ale iným prejavom lásky človeka k človeku .Nechcem teraz nejako propagovať homosexualitu ,ale určíte ju nepovažujem za hriech alebo dokonca nejakou veľkou poruchou a že títo lúdia sú skazený , ako to cirkev vykladá. A to hovorím z vlastnej skúsenosti keďže mam priateľom aj v tejto komunite a poznám ich dosť dobre a môžem s istotou tvrdiť ,že sú to lúdia dobrý minimálne tak ako hociktorý iný heterosexual.
A tým prichádzame k jadru problému a to že v dnešnom svete je veľmi ťažké zadefinovať čo to hriech vôbec je. Čo je správne a čo nie a podľa koho vôbec. Kto určuje meradlo hriechu? Jednoznačne iba my sami. Takže nám ostáva jedine a to náš všeobecný svetonázor ,ktorý nám hovorí ,že hriech ma určite niečo spoločné so zlom, ktoré si ale musíme určiť sami(mám na mysli čo zlo vôbec pre nás je). A nie zaujať postoj že : vyznávam to ,že sa to tak nemá ,že ma to takto učili ,že je to zakázané a ja som to urobil a tak som vykonal hriech. Takýto prístup je veľkým nedorozumením ,ktoré ničí jedno zo základných privilégií človeka a to jeho dar a právo rozlišovať pravdu a klamstvo, jeho šancu stať sa detektívom skutočného dobra. Hriech je taký čín , kde moja slobodná vôľa nerešpektovala vlastné svedomie. Hriech prichádza vtedy ,ak človek unikne od skutočného rozvíjania sa vlastnej osoby k niečomu imaginárnemu, k nejakej ilúzii.