Človek, alias Homosapiens. Asi najzložitejší tvor aký je tomuto svetu známi. Myslime si ,že vieme o ňom veľa ,niektorý lúdia si myslia že všetko ,ale to je veľký omyl ,pretože je to v podstate naopak ,vieme o sebe veľmi málo. Z anatomického pohľadu sme ho možno preskúmali ,ako je to v rámci našich doterajších technických možnostiach možné , no to je to najmenej. Vo vnútri nášho tela sa však skrýva niečo ,čo z ľudskou anatómiou nemá nič spoločné a to mám na mysli našu dušu. Miesto ,ktoré robí človeka človekom akým je. Toto miesto ,ktoré je badané od nepamäti ,je aj tak pre nás veľkou neznámou , pretože o ňom vieme veľmi malo a myslím si ,že ešte dlhé roky ,keď nie storočia či tisícročia pre nás všetkých ešte neznámou aj ostane. Sústredí sa v ňom naše ja ,ktoré je buď také alebo onaké ,nikto však nevie aký onen človek bude. I keď je veľmi ťažké charakterizovať tu čí onú ľudskú vlastnosť .Už len tým ,že každý človek meria podľa „vlastného metra“ .Keby som mal človeka charakterizovať čo najstručnejšie ,asi by ma najprv by ma napadlo ,či je to vôbec človek dobrý ,alebo zlý. Ale ako to určiť ? Človek zlý je ten ,ktorý pácha zle činy dopúšťa sa tzv. hriechov. A čo tieto hriechy vôbec sú a odkiaľ prišli?
Tak na tieto otázky nie je určite také ľahké odpovedať. Pojem hriech si hneď každý predstaví ako niečo ,čo sa nesmie tak ako by som to hneď mohol prirovnať k hriechom z biblie ,hriechom božím čiže previnenie sa voči bohu spočívajúce v nerešpektovaní božieho prikázania alebo v odmietnutí božieho poriadku vo svete. Akési určité nedodržanie dogiem. Lenže čo tí lúdia, ktorí niesu kresťania a neriadia sa týmito prikázaniami vo svojom živote. Týmto vzniká problém vymedzenie pojmu hriech. Čo je podľa mňa dosť dôležitý aspekt. Pretože ak nevieme ,čo vôbec hriech je ,nemôžme určiť odkiaľ prichádza a pripadne mu zamedziť. Pre kresťanov je hriech charakterizovaný v biblii ako porušenie určitých božích prikázaní. Lenže pre nás ostatných , nás ktorí sa neriadime týmito „rozkazmi Ježiša “ a ich porušíme ,to nemusí byť a ani nieje vôbec žiadny hriech. Uvediem príklad: jedno z prikázaní hovorí o tom ,že človek nemá zasmilniť ,čo neznamená len klasickú neveru, ale aj to že ak sa človek rozhodne z nejakého dôvodu prerušiť manželský vzťah alebo nebodaj jeden z dvojice partnerov zomrie ,tak by podľa tohoto prikázania už nikdy nemal mat nejakého iného partnera ,čo je podľa mňa už ozaj boží trest.

Alebo ešte lepší príklad ,a to veľmi známi
problém homosexuality ,kde cirkev opovrhuje homosexualitou. Zakladajúc na svätom písme, ktoré prezentuje homosexuálne akty ako akty hlbokej nemravnosti (mravnej skazy).Tradícia vždy prehlasovala, že homosexuálne akty sú podstatnou poruchou a sú v protiklade k prírodnému zákonu. Uzatvárajú sexuálny akt daru života. Nepochádzajú zo skutočného citu a sexuálnej komplementárnosti a za žiadnych okolností nemôžu byť schválené.(Katechizmus katolíckej cirkvi) Teda ak sa človek a celé ľudstvo nechce dostať do nemilosti božej, podľa katolíckej cirkvi, by sa mali tohto neduhu homosexuality vystríhať. Teda môžeme povedať že cirkev, tento fenomén odmieta ako ťažký hriech, ktorý sa dá odčiniť iba bezprostredným zavrhnutím takýchto tendencií, obrátiac sa v modlitbách k milosti božej. Ešte presnejšie, nie samotné tendencie k homosexualite sú podľa katolicizmu hriešne, ale uskutočnenie homosexuálnej túžby, resp. podnecovanie a zámerné hovenie si vo fantáziách uskutočňovania tvorí homosexuálne správanie, ktoré je hriešne a dochádza teda k hriechu. Ale podľa môjho názoru homosexualita či už je dôsledkom vývoja v určitom prostredí ,alebo je vrodená ,nieje vôbec žiadnou chorobou ,ale iným prejavom lásky človeka k človeku .Nechcem teraz nejako propagovať homosexualitu ,ale určíte ju nepovažujem za hriech alebo dokonca nejakou veľkou poruchou a že títo lúdia sú skazený , ako to cirkev vykladá. A to hovorím z vlastnej skúsenosti keďže mam priateľom aj v tejto komunite a poznám ich dosť dobre a môžem s istotou tvrdiť ,že sú to lúdia dobrý minimálne tak ako hociktorý iný heterosexual.
A tým prichádzame k jadru problému a to že v dnešnom svete je veľmi ťažké zadefinovať čo to hriech vôbec je. Čo je správne a čo nie a podľa koho vôbec. Kto určuje meradlo hriechu? Jednoznačne iba my sami. Takže nám ostáva jedine a to náš všeobecný svetonázor ,ktorý nám hovorí ,že hriech ma určite niečo spoločné so zlom, ktoré si ale musíme určiť sami(mám na mysli čo zlo vôbec pre nás je). A nie zaujať postoj že : vyznávam to ,že sa to tak nemá ,že ma to takto učili ,že je to zakázané a ja som to urobil a tak som vykonal hriech. Takýto prístup je veľkým nedorozumením ,ktoré ničí jedno zo základných privilégií človeka a to jeho dar a právo rozlišovať pravdu a klamstvo, jeho šancu stať sa detektívom skutočného dobra. Hriech je taký čín , kde moja slobodná vôľa nerešpektovala vlastné svedomie. Hriech prichádza vtedy ,ak človek unikne od skutočného rozvíjania sa vlastnej osoby k niečomu imaginárnemu, k nejakej ilúzii.

Chápanie hriechu iba ako zákaz ma iba za následok zmenšovanie sa hľadania ľudskej správnej cesty na otázku dodržiavania určitých pravidiel a vôbec sa nepýta na vnútornú podstatu vlastného jednania a na to čo mi vôbec moje jednanie prinesie. A preto ak chceme v dnešnej dobe zistiť ,že čo to ten hriech vôbec je a z kade prišiel tak
musíme začať nie u nejakých pravidiel ,ale u našej skúsenosti so zlom. V skutočnosti , že zlo je medzi ľuďmi skutočne prítomné a že človeka ochromuje ,zbavuje kreatívnych schopnosti a odoberá mu chuť žiť až človek nakoniec nevidí zmysel svojej aktivity. Čiže môžeme povedať že hriech vychádza zo zla. A jedine čo na zlu môže byt lákavé je jeho schopnosť zmiasť nás tím ,že si hraje na dobro. Ničivá sila chvíle, keď sa zla chytíme veľakrát nieje okusiteľna v tom istom momente. Niekedy trvá dlhu dobu než ma človek možnosť nahliadnuť ako mu pýcha a sebectvo - v ktorých sú hlavné korene hriechu – ničia jeho vlastný život , jak ho ničí a oberá o radosť zo života. Pre každého z nás je dôležité si uvedomiť okamžiky vo vlastnom živote ,keď sme to okúsili na „vlastnej koži“ ,keď sme sa nechali zlom opantať , keď nás tak ako Evu zlo navábilo na klam , na niečo čo vyzeralo ako veľmi pekne ,ale nakoniec sme zistili že je to zhnite. A tak hovoríme o hriechu , nejde o nič iné ,než pomenovanie ničiaceho zla, s ktorým sa človek z nejakého dôvodu spojil. Preto sa nevyzýva nehrešiť len preto , aby sa niečo zakázalo , ale preto aby sme sa uchránili od toho ,že si zničíme tak potrebnú krásu vo svojom živote.
Naše obyčajné ľudské šťastie závisí na tom, či sa budeme stavať ľuďmi ,ktorí dokážu tuto hnilobu prekuknúť a jej odolať. Pravidla ,zákazy sú iba upozornením kde máme tuto hnilobu hľadať .Ale nájsť ju a pochopiť ,prečo pravé toto je zhnite ,musí pochopiť každý sám. Pretože hrešiť a hrešiť je ako znovu a znovu sa zahryzávať do zhnitého jablka ,ktoré na povrchu vyzerá veľmi pekne ,ale vo vnútri je to pekný humus , ktorý nám poriadne nepremieša len náš žalúdok ,ale aj náš život.
Hriech je niečo čo vyzerá príťažlivo , láka nás ,ale nakoniec uštkne ako jedovatý had. Ničí vše čo je pekné a krásne. Skutočnosť je však taká ,že najprv sa človek hraje s hriechom ,ale potom sa hriech pohraje s človekom. A prichádza iba z jedného miesta na svete z našej mysle. Ako myslíme takí sme. Hlavní boj sa totiž odohráva v našej mysli a je iba na nás či vyhráme alebo prehráme..….

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Odkiaľ prichádza hriech?