Tradičné židovske náboženstvo, vychadzajúce z "hebrejskej biblie" (zodpovedá približne Starému zákonnu), z Talmundu a náboženských komentárov.Patri spolu s kresťanstvom a islamom medzi tri svetové monoteistické náboženstvá. Je najstaršie, základy už v 13.st.pnl. v dobe Mojžiša, ktorého predchodcami boli biblickí praotcovia. Neskôr sa vyvíjalo v DIASPÓRE (pôvodne označenie rozptylenia židovského národa, kt. príslušníci sa od čias babylonského zajatia v 6.st.pnl. usadzovali mimo Palestíny. Po rímsko - židovských vojnach v 1.a 2.st.nl. boli židia z Izraela násilne vytlačení. Centra žid. života sa v diaspore často presuvali (napr. Babylonia, Taliansko, zap., stred. a vych. Europa i zámorie). Vďaka sionizmu a vzniku noveho Izraela žid. d. opäť získala svoje národné centrum). Nositeľmi judaizmu su Židia vrátane tých, kt. počas historického vývoja na judaizmus prestupili ( napr. v 9.-10.st. Chazari). Za zakladatela židovského národa sa poklada ABRAHÁM v obd. okolo r.1800 pnl. Jedným z hlavných prorokov judaizmu je Mojžiš, s kt. Boh obnovíl svoju zmluvu približne v r.1200pnl. Nie je monolitická viera, ale zahřňa veľa rôznych historických období, rôznych prístupov k otázke Boha, človeka a sveta. Všetky prístupy sú však zviazané kontinuitou tradícií, ako aj kolektívnym historickým osudom detí Izraela. Židovstvo je náboženstvo dejín, histórie. Boh Izraela nemôze byť nájdený len v prírodných úkazoch, ale prihovára sa človeku aj prostrednictvom dejinných udalostí. Najzákladnejšia črta židovského náboženstva je obsiahnutá v prvých prikázaniach desatora. Judaisti veria, že sa raz na zemi objavi MESIAŠ, kt. židov zhromaždi v zasľubenej krajine a znovu postaví JERUZALEMSKÝ CHRÁM. Židovská viera je prísne monoteistická: uznáva len jediného Boha, písaného v biblických textoch Starého zákona posvätným tetragamom JHWH (Jahve) alebo menom Elohim, tvorcu sveta aj človeka. Človek je Bohom stvorený, stvorený na obraz Boží. Človek má slobodnú vôľu: môže rozhodovať o svojom konaní, môže konať dobro alebo zlo. Ako návod na rozlíšenie dobra a zla slúži TÓRA. Učiteľmi judaizmu sú rabíni a za centrum judaistickej kultúry sa považuje rodina. Židovský zákon - TÓRA, prikazuje dodržiavať rituálne zvyky v mnohých životných oblastiach, napr. svetit SABAT a varit kóšer jedla.

V sučastnosti sa prísne pravidla, dodržaivané konzervatívnymi a ortodoxnými židmi, usilujú zmierniť reformné a liberálne hnutia.
Židia maju vlastný kalendár založený na lunárnom cykle.Medzi židovské sviatky patrí:
SABAT - odpočinutie - židovský sviatočný deň; popri obriezke jedno z ústredných ustanovení judaizmu. Je to siedmy deň týždňa a stvorenia, deň prikazaný na odpočinok ako pripomienka toho, že Boh odpočival, keď stvoríl svet, ale tiež pripomienka vyslobodenia z egyptskeho otroctva. V jud. sa s. slavi aj v synagoge aj rodine. Jeho charakteristicke črty - rodinna pohoda, prísny zákaz 39 kategórii činnosti a príkaz študia biblických textov. Začína sa požehnaním, po ňom nasleduje slávnostna večera a konči sa obradom havdala (oddelenia), čím sa sväty s oddeľuje od všedných dni. Pre rannu sabatovu bohoslužbu je charakteristické prečitanie zo zvitku Tóry a pridavná modlitba nazývaná musat, prip. výklad rabína. Prenesene sviatočný deň, sviatok vôbec. OBRIEZKA - je vonkajším symbolom zmluvy medzi Bohom a Židmi, kt. si Boh vyvolil za svoj národ.Robí sa spravidla v 8 deň po narodení dieťaťa. CHANUKA - zasvätenie; 8dňový židovský sviatok slávený v decembri. Pôvodne oslava víťazstva Židov vedených Makabejcami nad vojskami Antiocha IV.Epifana (znovu zasvätenie chramu a vznik samotného židovského štátu). Neskôr sa Ch., spojila s legendov o najdenom džbániku s čistým olejom: množstvo potrebne na chramovu lampu na jednu noc vystačilo celých 8dni. Charakteristicky postupným zapaľovaním osemramenného svietnika (chanukija). PESACH - prvý z troch židovských sviatkov, počas kt. pútnici prichádzali do Jeruzalema a v chráme obetovali prvotiny. Slávi sa v jarnom mesiaci nia (marec - april) a preto sa nazýva aj sviatkom jari. Jeho pôvodný roľnický charakter bol historizovaný a sviatok sa stal pripomienkou vyslobodenia Židov z egypt. otroctva. Počas p. sa začína domacím obradom nazývaným seder, sa je maces. V synagoge sa prečíta Pieseň piesní , kt. sa chápe ako vyjadrenie Božej lásky k Izraelu. ROŠ HA-ŠANA - nový rok; sviatok židovský, kt. sa slávi v 1 a 2 dni mesiaca tiriš a začína sa ním 10dni pokánia,kt sa končia Jom Kipurom. Pripísuje sa mu charaktér súdneho dňa, preto sa nazýva aj Deň súdu (začína sa nim obd., v kt. Hospodin rozhoduje o osude každého človeka). Podľa rabinskej tradicíe bol počas Roš hašanu stvorený svet. JOM KIPUR - Deň zmierenia; najväčší židovský sviatok, najslavnostnejší deň v jud.kalendári, kt. pripadá na 1deň mesiaca tišri(september - október), posledný z 10dní pokania začinajúcich Novým rokom (Roš ha-šana). Pôst sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Zakazuje sa jesť, piť, súložiť, používať kozmetické a toaletné prípravky, nosiť koženu obuv, kúpať sa a vykonavať aku koľvek prácu.

Deň sa venuje individuálnemu a verejnému vyznaniu hriechov a pokaniu. Je zvykom požiadať o odpustenie osoby, kt. niekto urazil. V časoch existencie chrámu v Jeruzaleme sa na obrade obetoval za kňaza býk a za izraelský ľud 2 capy. Synagogálnej bohoslužbe predchádza vyhlasenie o zrušení neuvažených sľubov medzi Hospodinom a človekom.J.K sa končí modlitbou, pri kt. sa trúbi na baraní roh. TÓRA - tradičný hebr.názov Pentateuch (Päť knih Mojžišových); prvé knihy Starého zákona nazývane Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri a Deuteronomium.
Časť zákonov zjavených v Tóre má platnosť pre všetkých ľudí: nežidia by mali dodržiavať Noachove zákony: Konať spravodlivo, nezapierať Boha, neslúžiť modlám, nevraždiť, nekradnúť, nesmilniť a netrápiť zvieratá. Život a konanie veriacich sa riadi 613 príkazmi micva (bázeň pred Bohom,láska k Bohu a láska k blížnemu; svet ma žiť v pravde, spravodlivosti a mieri), ktoré sa delia na 248 pozitívnych príkazov a 365 zákazov. Študium Tóry má religióznu hodnotu a študent tvorí článok reťaze spájajúcej židovský národ so zjavením na hore Sinaj. Dejinným cieľom židovského národa je dosiahnutie lepšieho stavu sveta, ktorý bude zvestovaný príchodom Mesiáša. Mesiáš je človek vyslaný Hospodinom a po Jeho prichode na zem prestanú vojny a násilnosti. Ľudstvo bude žiť v šťastí a harmónii, Židia sa vrátia do svojej starej vlasti a nenávisť medzi národmi a jednotlivcami sa pominie. Tóru zostavili do dnešnej podoby asi v pol. 5.st.pnl. V judaizme sa Tóra nazýva Kreľovnou múdrosti a preukazuje sa jej veľka ucta. Hebr.text Tóry písaný na pergamenových zvitkoch sa číta pri synagogalných bohoslužbach počas jedného roka. Ako Slovo božie je predmetom mistických špekulácií v kábale (judaisticka mistyka). Okrem písomnej T. judaizmus uznáva aj tzv. ustnu T., spočiatku tradovanú iba slovne. Patri k nej najmä mišna (súbor téz náb. práva.Je rozdelený na 6dielov a 63 traktátov) a halacha (chodník; legislatívna časť Talmudu - súpis ustnej Tóry historicky podmienené situacie každodenného života). - židovský zákon, Mojžišove knihy, časť Biblie ktorá bola spočiatku židovstvom považovaná za jedine svätú. Dnes má spolu s ostatnými knihami Starého zákona, stara_zmluva.centrálne postavenie aj v židovskej literatúre; no najväčší význam pre židovstvo má zbierka komentárov Tóry, známa pod menom Talmud. Ani maamin [=Pevne verím]
- 13 základnych článkov viery zhrnujúcich (axiomatizujúcich, dogmatizujúcich micvot); autorstvo tohto zhrnutia sa pripisuje Maimonidesovi .Ide o tieto dogmy:
1. Boh existuje, jeho bytie nie je ohraničené časom.

2. Boj je jediný. 3. Boh je netelesný. 4. Boh je pôvodcom všetkého. 5. Len k Bohu sa patrí modliť. 6. Boh sa zjavil. 7. Mojžiš je a ostane najväčším prorokom. 8. Tóra je Božie zjavenie
9. Tóra je nezmeniteľná. 10. Boh je vševedúci. 11. Boh je nanajvýš spravodlivý. 12. Boh nám pošle Spasiteľa. 13. Boh vzkriesi mřtvych. Orem bib. textov Starého zákona a pobiblickéj náb. trádicie je súčasťou j. aj židovská náboženská filozofia, kt. tvorivým spôsobom spojila j. s niektorými prvkami novoplatónstva a aristotelizmu (Ibn Gabirol, Jehuda ha-Levi, Maimonides a.i).Významna je aj židovská mistika kábala, kt mistické idey spracovala v monoteistickom duchu. Vzhľadom na to, že v j. nevznikol systém dogiem, vyznačuje sa značnou vnutornou toleranciou. V sučastnosti niekoľko zákl. smerov: reformny smer (najmä v USA) sa snaži prispôsobiť spoločnosti 20,st., ortodoxný j. zachováva vernosť židovským tradíciam - jeho súčasťou je chasidizmus (Boh je prítomný vo všetkom čo človeka obklopuje, a preto s ním možno naviszať priamy kontakt.). Konzervatívny j. zaujíma strednu poziciu. Po období emancipácie došlo k čiastočnej sekularizácii, rešpektovanie zákl. náb. hodnôt však zostalo sachované, takže dnes tvori j. komplex náboženskej, národnej a kultúrnej roviny. Napriek tomu sa j. používa najmä tam, kde ide o židovstvo ako náb. jav. Sefardim
Židia, ktorí sa usadili na Pyrenejskom polostrove, dostali meno sefardim. V hebrejčine označuje toto slovo Španielsko. Do Španielska sa sťahovali v období stredoveku a žili tu po boku moslimských spoluobyvateľov. Vytvorili si vlastnú silnú intelektuálnu kultúru a jazyk ladino, zmes španielčiny a hebrejčiny.
Aškenázim
Židia severnej a východnej Európy sú známi ako aškenázim, slovo odvodené od hebrejského slova pre severné Francúzsko a Nemecko. Z týchto oblastí sa šírili ďalej do Poľska a Ruska, kde sa vyvinula bohatá kultúra a špecifický jazyk jidiš. Jidiš je zmesou nemčiny, hebrejčiny a niektorých slovanských výrazov. Písmo tohto jazyka je hebrejské.
Falaša
Židia v Etiópii sa nazývajú Falaša, od slova, ktoré značí „cudzinec“. Dodržiavajú judaistické tradície, ale čítajú bibliu v etiópskom dialekte Geez.
Chasidizmus
Toto mysticky ladené náboženské hnutie sa objavilo v 18. storočí a veľmi rýchlo sa šírilo. Pôvod má vo východnej Európe. Chasidi zdôrazňujú oddanosť náboženstvu, majú vlastné bohoslužby, nosia osobité čierne odevy a nechávajú si narásť dlhé pajesy. Najsilnejšie je toto hnutie v Izraeli a v USA.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Judaizmus