Zen

Na začiatku bol budhizmus. Založil ho mních Siddhártha Guatama okolo roku 563 pred n.l. v Indii po dosiahnutí prebudenia a následne si dal meno Budha. Po jeho smrti ( približne roku 480 p.n.l. ) sa prostredníctvom dvadsiatich ôsmich generácií indických majstrov dostala jeho náuka k indickému budhistickému učiteľovi meditácie. V šiestom storočí predstavil v Číne svoju obrodu budhizmu, ktorú po stáročia ovplyvňovali miestne smery, konfucianizmus a taoizmus. Odtiaľ ho koncom jedenásteho storočia priviezli do Japonska túlaví mnísi. Zen prekvital a v nasledujúcich storočiach v mnohých ohľadoch ovplyvnil japonskú kultúru a povahu. V dvadsiatom storočí sa zen rozšíril do Európy a Ameriky a v súčasnosti je jednou z najobľúbenejších a najvýznamnejších foriem budhizmu na Západe.
Zen je forma budhizmu, v ktorej ústredný význam má meditácia, osobné skúsenosti z jej osvojovania a vyjadrenie závažných otázok života a smrti – nie v teologickom či metafyzickom zmysle, ale v praktickej každodennej podobe. Zen nemá etický kódex, tzn. že ho môže praktizovať každý človek aj bez vyznania.
Základné predpisy zenu sa zrodili z budhizmu a jadrom zenovho učenia je prejaviť hlboký súcit i úctu ku všetkým tvorom a vážiť si vnútornú múdrosť každého jedinca. Rozdiel medzi zenom a inými smermi je v tom, že zen sa zaoberá dilemou bytia priamo, zaujíma ho podstata denného kolobehu, výhry a prehry citového života a vzťah k fyzickému svetu.
Zen je univerzálny a prístupný každému, a to kdekoľvek. K základnej viere zenu patrí, že budhova povaha je vlastná všetkým ľuďom a je dokonalá. V tomto pravom Sa je súcit i láska blízkych osôb, ale ako povedal Budha : ,, Ľudia to nevedia precítiť, lebo klamné myslenie zmenilo ich myseľ ´´ Zenoví študenti sa cez sebaklam snažia nahliadnuť do vlastného vnútra, aby tak vnímali povahu celej existencie. Zenové cvičenia človeka nezaťažujú; naopak, ukážu mu, ako zo seba striasť všetky klamy, aby sa stal tým, čím skutočne je, aby v zmysle zenu prišiel domov. To znamená, aby čoraz viac videl veci také, aké naozaj sú.


Základné myšlienky

Budhovo učenie bolo založené na tvrdení, že šťastie, harmónia a upokojenie mysle sa dajú dosiahnuť prijatím Štyroch vznešených právd :

1. Život charakterizuje trápenie ( obyčajný život je neprimeraný, nedokonalý
a neuspokojivý ).
2. Príčinou trápenia je túžba. Problém je v tom, že vždy chceme to, čo
nemáme; alebo chceme niečo, čoho sa musíme vzdať.

Mylne sa do
domnievame, že hon za túžbou nám prinesie uspokojenie.
.3. Pokoj mysle – nirvána ( čo doslovne znamená ,,byť uhasený ´´ ) – sa dá
dosiahnuť. Koniec trápenia existuje ( spôsob, ako sa prestať trápiť, je zbaviť
sa túžob.
4. Spôsob, ako ukončiť trápenie, je sledovať Vznešenú osemdielnu cestu


Vznešená osemdielna cesta :

1. Správny svetonázor alebo chápanie
Život treba vidieť taký, aký je, netreba byť veľmi optimistický ani pesimistický

2. Správne myslenie alebo úsilie
Myšlienky a plány nemajú byť veľmi idealisticky nepraktické ani veľmi
materialisticky bezvýznamné.

3. Správne hovorenie
Nehovoriť klamstvá, v hlbšom zmysle to znamená reč, ktorá je v súlade s
rečníkom i s poslucháčom

4. Správne konanie
Vždy sa riadiť situáciou a nepodliehať meniacim sa náladám a vrtochom

5. Správne živobytie
Schopnosť správne sa rozhodnúť o spôsoboch, ako si zarábať na živobytie

6. Správne úsilie
Jemná práca, ktorú umožňuje vnútorná harmónia a rovnováha

7. Správne rozoznávanie alebo uvedomenie
Pokojná, nerušená myseľ

8. Správna koncentrácia alebo meditácia
Nebyť veľmi úzkostlivý ani bujný, napätý ani uvoľnený

Ako riadiť každodenný život poskytujú tri predpisy : 1.Oddeľ sa od zla
2.Konaj iba dobro
3.Konaj dobro iným
a Desať budhistických predpisov :
1. Prisahám, že nebudem zabíjať
2. Prisahám, že nebudem kradnúť
3. Prisahám, že sa nebudem správať pudovo a chamtivo
4. Prisahám, že nebudem klamať
5. Prisahám, že nebudem otravný a nevedomý
6. Prisahám, že nebudem hovoriť o nedostatkoch a omyloch iných ľudí
7. Prisahám, že sa nebudem vyvyšovať nad iných a nebudem ich kritizovať
8. Prisahám, že nebudem lakomý, najmä v súvislosti s Dharmou
9. Prisahám, že sa zdržím výbuchov hnevu a nenávisti
10. Prisahám, že nebudem zlorečiť Budhovi, Dharme a Sanghe
Podľa budhistického názoru sa tri najdôležitejšie znaky životnej skúsenosti označujú ako Tri dharmové pečate, teda Tri charakteristiky života

1. pečať - Pominuteľnosť
2. pečať - Trápenie
3. pečať - Ne - Sa ( a prázdnota )

Filozofia zenu sa zakladá na princípoch karmy.

U nás by sa pojem karma dal vysvetliť aj príslovím : ,,ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva´´ alebo
,, kto mečom žije, mečom zahynie´´ Existujú dva druhy karmy : pevná a prechodná a tri obdobia karmy : okamžitá karma , karma prechodného obdobia a dlhodobá karma.
Pre ľahšie dosiahnutie a pochopenie tíchto tvrdení využívajú stúpenci zenového budhizmu meditačné cvičenia, ktoré sa nazývajú zazen. Vďaka nim dosiahnu duševný pokoj a jasnú myseľ, ktorá sa sústredí len na prítomnosť. Takto získavajú priestor pre vznik vlastnej vnútornej múdrosti.
Všetci tí, ktorí sa vydali na cestu zenu, musia však v každodennom živote uplatňovať aj vlastnosti ako veľkorysosť, disciplína, trpezlivosť, energia, meditácia a múdrosť. Tieto vlastnosti sa označujú ako Šesť dokonalostí. V každodennom živote sa praktizuje odriekanie prísah a úryvkov zo sútier.

Filozofia zenu sa vo veľkej miere odráža takisto aj v ostatných oblastiach ľudského života, ako je bývanie ( platí, že menej je viac ), kuchyňa ( rastlinná strava ako liek ) a záhrada ( úspornosť a priestorová harmónia na úkor geometrickej formy )

Zen je teda náboženskou formou, ktorá sa v každej oblasti života snaží naučiť človeka, ako dosiahnuť dokonalosť.

Zdroje:

David Scott - Naučte sa používať Zen -