Na začiatku bol budhizmus. Založil ho mních Siddhártha Guatama okolo roku 563 pred n.l. v Indii po dosiahnutí prebudenia a následne si dal meno Budha. Po jeho smrti ( približne roku 480 p.n.l. ) sa prostredníctvom dvadsiatich ôsmich generácií indických majstrov dostala jeho náuka k indickému budhistickému učiteľovi meditácie. V šiestom storočí predstavil v Číne svoju obrodu budhizmu, ktorú po stáročia ovplyvňovali miestne smery, konfucianizmus a taoizmus. Odtiaľ ho koncom jedenásteho storočia priviezli do Japonska túlaví mnísi. Zen prekvital a v nasledujúcich storočiach v mnohých ohľadoch ovplyvnil japonskú kultúru a povahu. V dvadsiatom storočí sa zen rozšíril do Európy a Ameriky a v súčasnosti je jednou z najobľúbenejších a najvýznamnejších foriem budhizmu na Západe.
Zen je forma budhizmu, v ktorej ústredný význam má meditácia, osobné skúsenosti z jej osvojovania a vyjadrenie závažných otázok života a smrti – nie v teologickom či metafyzickom zmysle, ale v praktickej každodennej podobe. Zen nemá etický kódex, tzn. že ho môže praktizovať každý človek aj bez vyznania.
Základné predpisy zenu sa zrodili z budhizmu a jadrom zenovho učenia je prejaviť hlboký súcit i úctu ku všetkým tvorom a vážiť si vnútornú múdrosť každého jedinca. Rozdiel medzi zenom a inými smermi je v tom, že zen sa zaoberá dilemou bytia priamo, zaujíma ho podstata denného kolobehu, výhry a prehry citového života a vzťah k fyzickému svetu.
Zen je univerzálny a prístupný každému, a to kdekoľvek. K základnej viere zenu patrí, že budhova povaha je vlastná všetkým ľuďom a je dokonalá. V tomto pravom Sa je súcit i láska blízkych osôb, ale ako povedal Budha : ,, Ľudia to nevedia precítiť, lebo klamné myslenie zmenilo ich myseľ ´´ Zenoví študenti sa cez sebaklam snažia nahliadnuť do vlastného vnútra, aby tak vnímali povahu celej existencie. Zenové cvičenia človeka nezaťažujú; naopak, ukážu mu, ako zo seba striasť všetky klamy, aby sa stal tým, čím skutočne je, aby v zmysle zenu prišiel domov. To znamená, aby čoraz viac videl veci také, aké naozaj sú.


Základné myšlienky

Budhovo učenie bolo založené na tvrdení, že šťastie, harmónia a upokojenie mysle sa dajú dosiahnuť prijatím Štyroch vznešených právd :

1. Život charakterizuje trápenie ( obyčajný život je neprimeraný, nedokonalý
a neuspokojivý ).
2. Príčinou trápenia je túžba. Problém je v tom, že vždy chceme to, čo
nemáme; alebo chceme niečo, čoho sa musíme vzdať.