Obidve bez rozpakov siahli zbraniach a pod názvom VIA FACTI hlásili vojnu (Urban dokonca nazval svoje vojenské oddiely križiackymi výpravami). Hlavné vojenské operácie sa samozrejme týkali hlavne Rímu. Jedny sa ho snažili dobyť, druhí ubrániť. Oporou im boli rôzne šľachtické osobnosti, napr. Ľudovít z Anju, Jana Neapolská pomáhali Klementovi a Karol z Drače Urbanovi. 1389 Urban VI. zomrel. Kolégium kardinálov nepochopilo, že je to vhodná príležitosť na zjednotenie a hneď zvolili zástupcu- Petra Tomacelliho, ktorý prijal meno Bonifác IX. Prázdne pokladnice sa pokúsil naplniť milostivým letom (mimochodom malo byť až za desať rokov), pričom skoro o Rím prišiel.
1391-1393 si pri nepríjemných jednaniach znepriatelil Rimanov, čo zapríčinilo ich odklon od neho. Stále bolo neisté, kto vyhrá v boji o moc, panovníci využívali spory o Avignon a Rím, kresťania boli pohoršení a zatrpknutí voči cirkvi. VIA CESSIONIS
Francúzsko sa ako prvé pokúsilo o zjednotenie, k čomu prehovorili Avignonského pápeža.
1394 boli pozvaní členovia fran. Univerzity, aby navrhli najvhodnejšie prostriedky k obnoveniu jednoty cirkvi. VIA CESSIONS: Ak nemôže žiadny zo súperov poraziť toho druhého, nech obidvaja odstúpia. Po smrti Klementa VII požiadali kolégium, aby nevolili jeho zástupcu. To im nevyhovelo a 28. septembra 1394 menovali Pedra de Lunu ako Benedikta XIII. Najprv ale podpísali úpis, že zvolený pápež sa má snažiť o jednotu a nezavrhnúť žiadnu cestu, ktorá by mohla viesť k jej naplneniu,…i ak by musel odložiť pápežskú dôstojnosť. On však nepatril k ľudom, ktorí by sa uchopenej moci mienili vzdať. Bol to určite zbožný muž s prísnymi životnými zásadami, ktorý dal do služieb toho, čo považoval za svoje právo, vynikajúce teologické a právnické znalosti, vrcholné diplomatické umenie a nezkrotnú odvahu. 1395 sa v Paríži sa konalo zhromaždenie cirkevných hodnostárov a učencov, ktoré posilnilo rodinu Karola IV, aby sa vydali do Avignonu hájiť via cessions. Benedikt ale na výzvy nereagoval. Myšlienky sa nevzdali a v auguste 1396 bol zvolaný národný koncil, kde sa navrhlo vypovedanie jeho poslušnosti. Za podpory Francúzska, Kastílie a Anglicka sa tak stalo uznesením 27. júla 1398 po dvojtýždňovom koncile. Avignon bol napadnutý vojskami a Benedikt bol väznený v paláci. Jeho vytrvalosť bola odmenená tým, že k Francúzsku sa už nepridávali ďalšie krajiny, v samotných fr.Univerzitách sa prejavoval nesúhlas a Benedikt získal podporu vojvodu Orleánskeho. Po nezdarených útokoch sa začalo obliehanie preťahovať až pápež ušiel k vojvodovi z Provincie. 28. mája 1403 bolo obnovenie poslušnosti.