VZNIK
1378 umiera od vyčerpania pápež Řehoř XI. Hneď po jeho smrti sa ukázalo, že voľba nástupcu bude zložitá. Kolégium kardinálov bolo rozdelené na: 6 kardinálov z juhovýchodného kraju Limousim, 4 ďalších Francúzov + 1 Španiela a 4 Talianov. Ani jedna strana však nebola dostatočne silná, aby zvíťazili nad ostatnými. Taliansky ľud sa bál aby nový pápež neodišiel z Ríma ako Urban V. a tak sa dožadoval, aby bol nový pápež občan Ríma, alebo aspoň Talian. Stále intrigy stupňovali nepokoj. Keď sa brány konklávu 7.apríla 1378 večer zavreli, nepokoj vyvrcholil. Ľud vnikol do prízemia, krik sa ozýval až do vrchných poschodí, kde sa volil pápež. Voľba padla na Prignana. Pri čakaní, či voľbu prijme, ukľudnili davy tým, že prestrojili starého talianskeho kardinála za pápeža. V takejto prijateľnejšej atmosfére sa voľba na druhý deň zopakovala a Prignan prijal post pápeža. Cez Veľkú Noc bol korunovaný menom Urban VI. Ako Talian sa ľudu páčil. Mal skúsenosti s administratívou a jeho chovanie sa zdalo bez chyby. Avšak kardinálom unikla jeho vznetlivá neurotická povaha. Pýcha mu vstúpla do hlavy a začal sa hrať na Krista vyháňajúceho kupcov z chrámu. Z kardinálov, ktorý ho volili sa stali nepriatelia. Vyzývali Urbana, aby sa vzdal moci, ten to však odmietol. A tak 20.septembra predali moc Róbertovi zo Ženevy, ktorý prijal meno Klement VII. Urbana krátko po voľbách opustili všetci kardináli kolégia, ale aj tak si dokázal obrániť Anjelský hrad pred klementínskymi žoldniermi (vo februári a apríly 1379). 20. júna Klementa prijal Avignon. ROZDVOJENOSŤ
Už tri obdobia mala cirkev dvoch pápežov, teraz mala už aj dve hlavné mesta. Vlády si okamžite rozdelili riadenie. V Avigonskom paláci ostala administratívna moc, ktorá mohla zanedlho začať pracovať. Urban to mal zložitejšie, pretože musel menovať kardinálov a nie všetci komu post ponúkal, ho prijali. Obidvaja mali problémy s financiami. Ťažili kde sa dalo a aj keď neboli takí bohatí ako ich predchodcovia v čase exilu, žiadneho z nich neprinútil bankrot ku kapitulácii. Začali sa rozdvojovať duchovné sily a cirkevné organizácie.
Rešpekt kresťanských krajín sa tiež rozdvojil. Za Klementom stálo Francúzsko, Škótsko a Kastília (svätci Peter Lucemburský a Vincent Ferrerský). K opačnej strane sa pripojilo Anglicko, Flandri, Maďari, Poliaci a Škandinávia (Katarína Sienská a Katarína Švédska).
VIA FACTI
Ani po desiatich rokov sa nevedeli uzmieriť, pretože obidve strany si to predstavovali spojením pod ich nadvládu.