Jeremiáš sa narodil okolo r. 650 pred Kr. v kňazskej rodine v Anatote, niekoľko kilometrov severne od Jeruzalema. Je možné, že bol potomkom kňaza Abiatara, ktorého kráľ Šalamún vyhnal do Anatotu. Jeho meno v hebrejčine znamená Jahve, povýš alebo Jahve povyšuje. Boh ho už v pomerne mladom veku ( r.627 ) povolal za proroka. Spočiatku bol veľmi váhavý a nikdy neprestal diskutovať o svojej službe Bohu. Povinnosť, ktorú mal splniť, bola pre neho určite ťažkým bremenom. Sám sa nepovažoval za človeka, ktorý by bol vhodný na to, aby ľuďom oznamoval Božie posolstvo. Vo chvíľach ponosovania dokonca preklial deň, v ktorom sa narodil. Jeremiáš bol neobyčajne vnímavý voči prírode a často využíval obrazy z prírody vo svojich proroctvách. Jeho láska k prírode svedčí aj o jeho citlivosti. Preto veľmi ťažko znášal, že sa nemohol oženiť a mať deti. Tento citlivý muž s výnimočnou schopnosťou pre lásku dostal poslanie vytrhávať a rúcať, nivočiť a pustošiť ( Jer 1, 10 ). Hoci to vyžadovalo nadľudské námahy a obety, nikdy neopustil strastiplnú cestu, ale rástol v poslušnosti a odovzdanosti do Božej vôle. Jeho život bol životom samotára, nepochopeného a potupovaného. Opovrhovala ním aj vlastná rodina. Spoluobčania mu číhali na život, označovali ho za zradcu a nepriateľa ľudu, pretože obhajoval potrebu podriadiť sa Babylonu. Historické pozadie jeho proroctiev bolo pomerne napäté. Vláda Asýrie sa chýlila ku koncu a Júdsko a sa po smrti nábožného kráľa Joziáša ocitlo medzi dvoma súperiacimi svetovými mocnosťami: Babylonom zo severu a Egyptom z juhu. Joziášov nástupca Joakim začal politiku proti Babylončanom, spoliehal sa na výroky falošných prorokov a kňazov. Jeremiáš vtedy vyzýval ľud, aby svoje srdcia obrátili k Bohu a nespoliehali sa len na svoje formalistické náboženstvo. Predpovedal zánik Jeruzalema i chrámu, obsadenie krajiny a podmanenie národa kypiacim hrncom zo severu ( Jer 1, 13 ). Tým si získal mnoho nepriateľov najmä vo vládnucich vrstvách. Keď mu zakázali vstup do chrámu, nadiktoval posolstvá pisárovi Baruchovi, ktorý ich prečítal v chráme. Kráľ Joakim dal zvitky spáliť, no Jeremiášove proroctvá sa splnili. Ukázalo sa, že Babylon je mocnejší a stal sa nástrojom uskutočnenia tvrdých súdov Boha nad vlastným ľudom. Babylon porazil Júdsko a kráľ Nabuchodonozor dosadil na jeruzalemský trón Sidkiáša. Aj tento kráľ napriek Jeremiášovej rade vzdoroval Babylonu, až Júdsko utrpelo najťažšiu porážku.

V roku 587 Nabuchodonozorova armáda vtrhla do Jeruzalema, zničila mesto i chrám a ľud odviedli do zajatia
( tzv. Babylonské zajatie Židov ). Jeremiáša počas obliehania mesta väznili v cisterne. Babylončania ho z väzenia vyslobodili, ponúkli mu pohodlný život pri vládnom dvore, no on radšej ostal v Júdsku. Po smrti svojho ochrancu – miestodržiteľa Gedeliáša ho židovskí fanatici odvliekli do Egypta, kde podľa tradície zomrel ukameňovaním.
Prorok, ktorý vedel, čo znamená opovrhnutie, nikdy nestratil osobnú istotu, že Boh je stále s ním. Svoju vieru v budúcu obnovu Izraela prejavil napríklad kúpou poľa. Jeremiáš predvídal, že príde nová zmluva, v ktorej sa Boh zjaví ako nekonečne milosrdný a láskavý, pretože stará zmluva, založená na poslušnosti ľudu, zlyhala. Jeho život sa často podobá Ježišovmu životu, plnému tiesnivého utrpenia, bezmocnosti a úplnej závislosti od Boha. Neprekvapuje teda, že Ježiš v noci pred svojím ukrižovaním naplnil práve Jeremiášove proroctvo: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi“ ( Lk 22, 20 ).
Kniha proroka Jeremiáša je aj dnes ešte stále aktuálna. Hoci sa už proroctvá vyplnili vo svojom historickom kontexte, niektoré časti sú nadčasové a mali by nás nútiť k zamysleniu. Jeremiáš bol nesporne Boží muž, od ktorého máme možnosť veľa sa naučiť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prorok Jeremiáš