Kristus je zase praotec všetkých poslušných. Poslušnosť sprevádza celý Ježišov život. Je to predovšetkým poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi. Ježiš povedal: “Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.” (Jn 4, 34) Poslúchal svojich pozemských rodičov: Máriu i pestúna Jozefa. On teda tridsať rokov poslúchal nás ľudí, aby nás potom tri roky vyučoval a následne, aby tri hodiny poslušne visel na kríži za naše hriechy, na ktorom nás vykúpil. Poslušnosť je krstná milosť. V krste nastala zmena pána, úplný prechod od hriechu k spravodlivosti, od neposlušnosti k poslušnosti, od Adama ku Kristovi. Poslušnosť je teda pre kresťanský život čosi základné. Je to skutočný obrat, nevyhnutný pre uznanie Kristovej vlády. Nemôže skutočne existovať Kristova vláda, ak nebude zo strany človeka poslušnosť. Je to Pán, ktorého vláda je v podstate poslušnosť. V tomto zmysle poslušnosť nie je poddanstvom, ale skôr pripodobnením. Poslúhať takého Pána znamená pripodobniť sa mu, pretože aj on poslúchal. Kresťania boli teda vyvolení a posvätení, aby poslúchali, kresťanské povolanie je povolaním k poslušnosti! Kresťania sú vlastne deti poslušnosti, pretože sa narodili z Kristovej poslušnosti a z vlastného rozhodnutia poslúchať Krista. Keď prijímame telo a krv Krista, živíme sa jeho poslušnosťou. Zisťujeme, že poslušnosť je viac darom ako čnosťou, viac milosťou ako zákonom. Zákon nám káže, čo máme robiť, a milosť nám pomáha to robiť. Inými slovami, my nemáme iba povinnosť poslúchať, ale máme aj milovať poslúchať! Kresťanská poslušnosť teda pramení v krste. Lebo všetci pokrstení sú povolaní k svätosti a tým aj k poslušnosti. Poslušnosť Bohu môžeme vidieť a pozorovať v kresťanskom živote. Božia vôľa je, aby sme poslúchali jeho Syna! Lebo Otcova vôľa je aj Ježišova vôľa. Poslúchať Krista v našich kresťanských životoch znamená poslúchať samotného Boha. Mierou a kritériom poslušnosti Bohu môže byť utrpenie. Aby sme poslúchali Boha a prisvojili si jeho myšlienky i vôľu, musíme zakaždým trochu sebe zomrieť. Poslúchať znamená sebe zomierať a žiť naplno pre Boha. Poslúchať však môžeme aj ľudí. Je to pomerne ľahšie ako poslúchať Boha, pretože ľudia sú ľuďmi, žiadajú len ľudské požiadavky a záležitosti, ktoré sú dostupné im a ich rozumu. No Boh môže žiadať nadľudské veci, koré so sebou prinášajú aj smrť rozumu. Tak tomu bolo i pri poslušnosti Abraháma a Mojžiša.