Svätý Pavol píše: “Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku.” (Rim 13, 1) Svätý Irenej o poslušnosti hovorí: “Poslušnosť je obnoviť veci v ich počiatkoch a voviesť ich do jednoty.” Človek je na svete preto, aby poslúchal. Ak chce byť dokonalejší, musí sám chcieť poslúchať. V prvom rade je to poslušnosť nášmu nebeskému Otcovi. Boha máme neustále poslúchať. Všetci kresťania v Cirkvi majú poslúchať Ježišovho nástupcu tu na zemi – svätého otca, pápeža, rímskeho biskupa.Od mala nás vychovávali a ešte aj vychovávajú naši drahí rodičia. Ich máme poslúchať a neustále si ich ctiť. V škole sme poslúchali našich učiteľov a i teraz ich poslúchame. I do seminára sme prišli na to, aby sme poslúchali svojich predstavených na čele s otcom arcibiskupom a tým sa formovali. Keď sme doma vo farnosti, poslúchame svojho principála. V duchovnom živote sa máme riadiť radami nášho duchovného vodcu – teda spovedníka. Máme ho poslúchať, ak chceme rásť v duchovnej dokonalosti. Teda celý život človeka je o poslušnosti. Samozrejme, že poslušnosť nesmie byť slepá, ale rozumná, zdravá. Nemôžeme a nesmieme poslúchať svojich nadriadených, ak nás nútia robiť zlo. Aká môže byť vlastne poslušnosť? Svätý Bazil hovorí o trojakej poslušnosti: 1.) zo strachu z trestu – poslušnosť otrokov; 2.) z túžby po odmene – obchodnícky postoj; 3.) z lásky – synovský postoj, postoj dieťaťa. Pre porovnanie svätý Pavol vo svojich listoch uvádza tiež rôzne poslušnosti: poslušnosť viere (Rim 1; 5; 16; 26), učeniu (Rim 6, 17), evanjeliu (Rim 10, 16; Sol 1, 8), pravde (Gal 5, 7), Kristovi (2 Kor 10, 5).
Poslušnosť je vlastne druh viery, ktorý je nevyhnutný, ak zjavené slovo obsahuje nielen pravdu o Bohu, v ktorú treba veriť, ale hlavne Božiu vôľu, ktorú treba plniť. Spása pre človeka prichádza za plnenie Božej vôle, nie svojej. V poslušnosti sa už určitým spôsobom uskutočňuje návrat stvorení k Bohu. Vzorom poslušnosti pre nás je samotný Boží Syn – Ježiš Kristus. On, ktorý “sa stal poslušným až na smrť” (Porov. Flp 2, 8), ktorý “z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú” (Porov. Hebr 5, 8 – 9). A na inom mieste zase svätý Pavol píše: “Lebo ako sa neposlušnosťom jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.” (Rim 5, 19) Adam je praotec všetkých neposlušných.

Kristus je zase praotec všetkých poslušných. Poslušnosť sprevádza celý Ježišov život. Je to predovšetkým poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi. Ježiš povedal: “Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.” (Jn 4, 34) Poslúchal svojich pozemských rodičov: Máriu i pestúna Jozefa. On teda tridsať rokov poslúchal nás ľudí, aby nás potom tri roky vyučoval a následne, aby tri hodiny poslušne visel na kríži za naše hriechy, na ktorom nás vykúpil. Poslušnosť je krstná milosť. V krste nastala zmena pána, úplný prechod od hriechu k spravodlivosti, od neposlušnosti k poslušnosti, od Adama ku Kristovi. Poslušnosť je teda pre kresťanský život čosi základné. Je to skutočný obrat, nevyhnutný pre uznanie Kristovej vlády. Nemôže skutočne existovať Kristova vláda, ak nebude zo strany človeka poslušnosť. Je to Pán, ktorého vláda je v podstate poslušnosť. V tomto zmysle poslušnosť nie je poddanstvom, ale skôr pripodobnením. Poslúhať takého Pána znamená pripodobniť sa mu, pretože aj on poslúchal. Kresťania boli teda vyvolení a posvätení, aby poslúchali, kresťanské povolanie je povolaním k poslušnosti! Kresťania sú vlastne deti poslušnosti, pretože sa narodili z Kristovej poslušnosti a z vlastného rozhodnutia poslúchať Krista. Keď prijímame telo a krv Krista, živíme sa jeho poslušnosťou. Zisťujeme, že poslušnosť je viac darom ako čnosťou, viac milosťou ako zákonom. Zákon nám káže, čo máme robiť, a milosť nám pomáha to robiť. Inými slovami, my nemáme iba povinnosť poslúchať, ale máme aj milovať poslúchať! Kresťanská poslušnosť teda pramení v krste. Lebo všetci pokrstení sú povolaní k svätosti a tým aj k poslušnosti. Poslušnosť Bohu môžeme vidieť a pozorovať v kresťanskom živote. Božia vôľa je, aby sme poslúchali jeho Syna! Lebo Otcova vôľa je aj Ježišova vôľa. Poslúchať Krista v našich kresťanských životoch znamená poslúchať samotného Boha. Mierou a kritériom poslušnosti Bohu môže byť utrpenie. Aby sme poslúchali Boha a prisvojili si jeho myšlienky i vôľu, musíme zakaždým trochu sebe zomrieť. Poslúchať znamená sebe zomierať a žiť naplno pre Boha. Poslúchať však môžeme aj ľudí. Je to pomerne ľahšie ako poslúchať Boha, pretože ľudia sú ľuďmi, žiadajú len ľudské požiadavky a záležitosti, ktoré sú dostupné im a ich rozumu. No Boh môže žiadať nadľudské veci, koré so sebou prinášajú aj smrť rozumu. Tak tomu bolo i pri poslušnosti Abraháma a Mojžiša.

Poslúchať sa oplatí, lebo ak Boh nájde dušu rozhodnutú poslúchať, zoberie do rúk jej život, ako sa chytí kormidlo lode a ako sa vezmú do rúk opraty na koči. A najkrajším záverom života v poslušnosti by bolo zomrieť v poslušnosti, teda zomrieť, pretože Boh povie svojmu služobníkovi: “Poď!” a on ide.
Aj Mária, Ježišova matka, je pre nás určitým symbolom poslušnosti. Podobne ako jej syn Kristus, nový Adam, aj Panna Mária, nová Eva, je poslušná Bohu, keď hovorí: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” (Lk 1, 38) Mária svojou poslušnosťou sa pričinila o spásu pre seba a pre všetkých ľudí. Tým očistila Evinu neposlušnosť, ktorá zapríčinila smrť sebe aj celému ľudskému pokoleniu. Mária svojim “fiat” ponúkla seba samú Bohu ako čistý biely list, na ktorý On môže napísať všetko, čo len chce.
Možno sa nám zdá, že dnes je akási kríza poslušnosti či autority v Cirkvi. Na prekonanie tejto súčasnej krízy je potrebné zamilovať si poslušnosť, pretože kto si ju zamiluje, ľahko nájde spôsob, ako ju aj uskutočňovať vo svojom každodennom živote. Nevieme, čo Boh pripraví v budúcnosti každému z nás. Avšak je krásne vykročiť tomu v ústrety so slovami žalmistu na perách: “Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu!”.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk