Územie Malej Ázie, na ktorom sa dnes rozprestiera Turecko, patrilo v čase po Kristovom narodení medzi najkultúrnejšie oblasti vtedy známeho sveta. Verejný život ovládala grécka reč a vzdelanosť, a to i za rímskej nadvlády. Kresťanstvo tu zapustilo hlboké korene už v apoštolskom období a po prenasledovaniach v prvých troch storočiach na maloázijskej pôde vyrástli viacerí veľkí teológovia všeobecnej Cirkvi. Popredné miesto medzi nimi zaujímali traja kapadócki Otcovia: sv. Bazil Veľký, sv. Gregor Naziánsky a sv. Gregor Nisský.

SV. BAZIL VEĽKÝ (329/30 - 379)

Neúprosný bojovník za mier vo vnútri cirkvi, vynikajúci teológ, otec východného mníšskeho života, najväčší z troch Kapadóčanov, obdivuhodný kazateľ … To je len zlomok zo všetkých jeho prívlastkov, ktoré dostal počas svojho života i po svojej smrti. Jednoznačne patrí k najväčším postavám cirkevných dejín.
Presný dátum jeho narodenia sa nedá určiť. Narodil sa niekedy v rokoch 329-330 v meste Cézarea, v rímskej provincii Kapadócii, v dnešnom Kayseri na územi východného Turecka. Pochádzal z početnej a významnej rodiny, ktorá dala Cirkvi viacerých svätých. Vo východnej Cirkvi sa uctievajú ako svätí jeho stará matka z otcovej strany Makrína, potom obidvaja rodičia Bazil a Emélia, jeho staršia sestra Makrína, brat Peter zo Sebaste a brat Gregor z Nissy, známy vo všeobecnej Cirkvi ako sv. Gregor Nysenský.
V útlom veku vychovávala Bazila jeho starostlivá a nábožná stará matka Makrína. Bazil prekonal v tom období ťažkú chorobu, ktorej takmer podľahol. Chorľavosť sa uňho prejavovala i neskôr v živote. Inak vyrastal ako každé iné dieťa, pričom bolo čoskoro badať jeho nadpriemernú rozumovú bystrosť.
Keď Bazil získal základné školské vzdelanie, dal sa na štúdium rétoriky. Prvým učiteľom mu bol vlastný otec, ktorý mal známu rétorickú školu. No otec predčasne zomrel, keď mal Bazil 13-14 rokov. Osihotený mládenec pokračoval v štúdiu najprv v rodnej Cézarei a neskôr v Carihrade, v hlavnom meste Východorímskej ríše. Záujem o štúdium priviedol Bazila až do gréckych Atén, ktoré boli stále uznávaným strediskom gréckej vzdelanosti. Tam nadviazal viaceré vážne priateľstvá, najmä s Gregorom Naziánskym, ktorého spoznal ešte kedysi v Cézarei.
Bazila však okrem rečníctva, medicíny a filozofie zaujímal i hlbší duchovný život.