Veľkým sklamaním pre Bazila bol nedôverčivý, ba miestami až odmietavý postoj pápeža Damaza, od ktorého Bazil žiadal pomoc pre herézu a nepokojmi zmietanú východnú Cirkev.
Situácia sa zlepšila až smrťou cisára Valensa v auguste 378. Vtedy však už ostávalo Bazilovi iba niekoľko mesiacov života.
Bazil však nezanedbával ani svojich veriacich. Dôkazom toho, že Bazil nebol ctižiadostivým teológom alebo bezohľadným cirkevných organizátorom, bola jeho neúnavná a všestranná charitatívna činnosť. Už ako kňaz a pomocník cézarejského biskupa Euzébia prejavil mimoriadnu obetavosť v hladomore, ktorý postihol Kapadóciu okolo roku 368. Vyznamenal sa tým, že za hladomoru rozdal svoje dedičné imanie chudobným a zriadil vývarovňu, kde sám vydával jedlo hladujúcim. Ako arcibiskup žiadal podriadených biskupov, aby vybudovali vo svojich biskupstvách útulky pre chorých, chudobných a starých. Ako arcibiskup sám dal postaviť v blízkosti Cézarey nové mesto nazývané Basilias, ktoré malo svoj chrám, nemocnicu a útulok, ba disponovalo aj potrebným počtom lekárov, ošetrovateliek a remeselníkov. Nemocnica mala niekoľko oddelení podľa druhu chorôb. Tí, čo boli postihnutí malomocenstvom alebo inými nákazlivými chorobami, boli umiestení osobitne. Mnohí to vtedy považovali za div sveta. Každé ráno a večer mával kázne pred veľkým zhromaždením veriacich a pred úsvitom slúžil bohoslužby so žalmami.
Obdivuhodná charitatívna činnosť si vynútila uznanie i nepriateľského cisára, ktorý daroval Bazilovi na dobročinné ciele, zvlášť pre malomocných, úrodné cisárske pozemky.
Bazil je aj hlavným zákonodarcom rehoľníctva na Východe: takmer všetci rehoľníci a rehoľníčky gréckej ortodoxnej cirkvi sa až dodnes riadia jeho Regulou. Dochovala sa v dvoch redakciách: Regulae fusius tractatae a Regulae brevius tractatae (Regula v celom rozsahu a Regula v skratke). Zdôrazňuje najmä život komunity, liturgickú modlitbu, manuálnu prácu skôr než individualistický asketizmus. Regula bola dostatočne pružná, aby umožňovala uplatňovať pokrok v charitatívnej oblasti, nemocničnej starostlivosti a starostlivosti o odkázaných, kde rehoľníci pôsobili, pričom sa vyhýba aj nadmernému aktivizmu, pretože kladie silný dôraz na rozjímanie. Pravidlami rehoľného života sa stal Bazil nielen otcom mníšstva na Východe (početná rehoľa baziliánov), ale ovplyvnil aj rehoľné hnutie v západnej Cirkvi, ako to vidieť zo spisov sv. Benedikta.
Sv. Bazil sa významne zapísal i do liturgie. Východná Cirkev odvodzuje od neho osobitný bohoslužobný formulár, ktorý sa používa v niektorých významných dňoch liturgického roku. Sv. Bazil Veľký sa nedožil vysokého veku. Oslabený chorobami a vysilený starosťami i nadmernou námahou zomrel 1.