gnostikmi, ktorí proti viere stavali akési vyššie poznanie, spojené s podceňovaním hmotno – zmyslového sveta. Vysvetleniu a potlačeniu gnostických Valentiniánových bludov venoval Irenej svoje najvýznamnejšie písomné dielo Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, známe neskoršie pod menom Adversus haereses (Proti bludom). Spis pozostával z piatich kníh, bol napísaný po grécky a Irenej ho zostavil pravdepodobne medzi rokmi 180 a 190. Už okolo roku 200 bolo toto dôležité dielo celé preložené do latinčiny a neskôr i do iných jazykov, medzi iným do sýrčiny a arménčiny. Prvá kniha opisuje valentínovský systém v protiklade k cirkevnej náuke a prináša niektoré historické údaje o vzniku gnózy, počnúc Šimonom Mágom. Knihy 2 – 4 podávajú vlastné vyvrátenie systému argumentmi rozumovými, z cirkevnej tradície a z Pánových výrokov. Kniha 5 uvádza apokalyptickú eschatológiu, ktorú gnostici, pravda, neprijímajú. Irenej je veľmi blízky montanizmu a učí aj chiliasticky. Toto Irenejove dielo nie je síce najstarším protibludárskym spisom, ale pre svoj rozsah a pre jasnú dejinospásnu koncepciu je také zásadné pre polemiku s bludármi, že ho takmer všetci naskorší polemici používali a zväčšovali. Okolo roku 190 zasiahol Irenej zmierlivo do sporu o dátum slávenia Veľkej noci. Ázijské cirkvi sa pridŕžali tradície, ktorú odvodzovali od apoštola Jána a podľa ktorej sa Veľká noc slávila priamo v deň 14. nisanu (je to deň jarného mesačného splnu). Ostatné cirkvi slávili Veľkú noc v nedeľu po jarnom mesačnom splne. O tejto spornej otázke rokoval už Irenejov učiteľ Polykarp s pápežom Anicetom, ale nedosiahli dohodu. Za pontifikátu pápeža Viktora I. (189 – 198) sa konali synody, na ktorých sa veľká väčšina cirkevných obcí rozhodla pre slávenie Veľkej noci v nedeľu po jarnom splne. Iba maloázijskí biskupi, vedení efezským biskupom Polykratom, odmietali pripojiť sa k ostatným. Pápež Viktor ich chcel vyobcovať z Cirkvi. No viacerí biskupi ho prosili, aby to nerobil. Medzi nimi vynikol Irenej, ktorý v mene galských biskupov taktne a s úctou povzbudzoval pápeža, aby mal na zreteli pokoj, jednotu a lásku. K otvorenej roztržke naozaj nedošlo. Starokresťanský historik Eusébius v tejto súvislosti napísal: „Irenej, ktorého meno značí zmieriteľ, bol taký aj vo svojom konaní.“
Sv. Irenej zomrel mučeníckou smrťou niekedy okolo roku 202. Pochovaný je v Lyone, kde sa jeho hrob uctieva, v krypte jemu zasväteného kostola. Irenej napísal viacero teologických diel, v ktorých vysvetľuje a bráni kresťanskú vieru, prípadne skúma a vyvracia bludy.