Rozpory medzi sunnitmi a šíitmi

Moslimskí veriaci sa delia do dvoch skupín. Deväť desatín sú sunniti , ostatní sú šíiti. Rozchádzajú sa v otázke legitímnosti Mohammedových nástupcov.
Po smrti Proroka Mohammeda roku 632 nastalo veľké znepokojenie nad tým, kto povedie obec veriacich. Islamska tradícia uvádza, že Mohammed chcel, aby sa jeho nástupcom stal bratranec a zať Alí. Lenže ten bol po Prorokovej smrti zaneprázdnený prípravou pohrebu a skupinka zaslúžilých moslimov vymenovala za nového vodcu blízkeho Mohammedovho priateľa Abú Bakra. Abú Bakr bol známy ako kalífa (nástupca) a po ňom nasledovali ďalší traja Prorokovi druhovia, ktorých sunniti nazývajú štyria správne vedení kalífovia. Toto pozadie vysvetľuje, prečo je islam po stáročia rozdelený na dve skupiny.

SUNNITI: tvoria veľké percento obyvateľov moslimskej obce- ummy. Ich pomenovanie je prevzaté zo slova sunna, čo znamená „cesta" a vzťahuje sa na cestu, ktorú vyznačil Mohammed svojimi slovami a činmi. Pre sunnitov je základom Korán a sunna bola prvým autoritatívnym komentárom tejto svätej knihy. Sunniti odmietajú názory a zvyky rozličných menšinových skupín ummy. Uznávajú postupnosť historických kalifov a hlásia sa k jednému zo štyroch pravoverných mazchabov islamskeho práva.
Mazchaby: islamska právna škola alebo smer. Prvé mazchaby vznikli v 8-9. storočí .
Dodnes sa zachovali štyri sunnitské mazchaby:
1. najrozšírenejší je hanafíjský ( zakladateľ je Abú Hanífa)
2. málikovský (zakladateľ je Málik ibn Anas)
3. šáfiovský ( zakladateľ je aš- Šafi í)
4. najprísnejší je hanbalovský (zakladateľ je Ibn Hanbal)
Každý prevláda v inej oblasti a vzájomne sa uznávajú. Islamskí ekumenisti uvažujú o šíitskom práve ako o piatom mazchabe.
Moslimské obce sunnitov prevládajú v Indonézii (krajiny s najväčším počtom moslimov),v Jemene (53%),Egypt (90%), Senegal (94%), Stredná Ázia (74%).

ŠÍITI: hlásia sa k menšinovému smeru (13,5% veriacich).Šíiti sú praví stúpenci Mohammedovho zaťa Alího, ktorý sa napokon stal štvrtým kalífom. Veria, že ochrana dedičstva, ktoré im odkázal Mohammed, prislúcha členom jeho rodiny, lebo Alláh určil, aby poskytovala moslimskej obci neomylné vedenie. Duchovní vodcovia sa stali známi ako imámovia a považovali ich za neomylných a dokonalých. Šíiti odmietajú duchovné nároky troch prvých kalífov. Šíiti sa líšia od sunnitov hodnotením histórie, výkladom niektorých častí Koránu, vlastnými tradíciami a niektorými odchýlkami právneho systému.
Šíitizmus vznikol v 7.

storočí schizmou a v ďalšom vývoji sa rozvetvil:
1. ismáílíja- táto podsekta sa v 9. storočí objavila v Indii.Táto skupina vedená Ághá Chánom hlása, že imám vždy priamo reprezentuje Allaha na zemi.
2. zajdovci- umiernený smer rozšírený hlavne v severnom Jemene.
3. imámovský šíitizmus- uznáva postupnosť dvanástich imámov. Imám je v islamskej náboženskej praxi predstavený mešiti, ktorý vedie modlidby. U šíitov je to duchovný vodca, čo je hodnosť patriaca len potomkom kalífa Alího ibn Abí Táliba a jeho ženy, Mohammedovej dcéry Fatimy. Podľa imámskeho šíitizmu sa 12. imám v roku 875 skryl a vráti sa ako mahdí. Tento smer má od začiatku 16. storočia oficiálny štatút v Iráne.

MAHDISTA- stúpenec mahdizmu. Mahdistické povstanie prebiehalo v rokoch 1881-1898. Toto povstanie sa uskutočnilo v Sudáne a bolo namierené proti Egyptskej okupácii a viedol
ho Muhammed Ahmad, nazývaný aj al-Mahdí. Vrokoch 1881-1883 mahdisti porazil britsko-
egyptské vojská a v roku 1885 dobyli Chartúm a v tom istom roku vytvorili Mahdistický
teokratický štát. Opieral sa o prísny reformný výklad islamu, puritánsky odmietajúci
akékoľvek pôžitky. Po smrti Mahdiho, ktorý tento štát ustanovil sa na jeho čelo postavil
jeho syn kalif A bdulláh. Snaha o export islamskej revolúcie narazila na odpor britských
vojsk. V roku 1898 porazili mahdistov britské vojská pri Ummudurmáne a štát zanikol.
4. extremistické odnože-
a) alavisti: islamska šíitska sekta. Pre niektoré prvky vierouky a kultu uctievania Alího ibn Abí Táliba, viera v reinkarnáciu ich považujú za extrémistov. Žijú hlavne v severozápadnej Sýrii, kde ich predtým nazývali aj nusajriti. Iná skupina tohoto istého mena je rozšírená aj v Turecku.
b) drúzovia: šíitska sekta vznikla okolo roku 1017 za panovania fátimovského kalífa al-Hakima vďaka pôsobeniu jeho misionárov. Ezoterické učenie sekty ráta so sťahovaním duší a s božím vtelením. Drúzovia žijú v komunite v horách Libanonu (6% populácie), na juhu Sýrie (3%) a v severnom Izraeli. V 19. Storočí boli v Libanone hlavnými protivníkmi maronitov, stáli na čele sýrskeho povstania v rokoch 1925-1927.
Šíitsky islam je oficiálnym náboženstvom Iránu a formou islamu vyznávanou moslimskou obcou v Iraku, Pakistane a Indii. Menšie skupiny sú v Sýrii a Libanone.