Moslimskí veriaci sa delia do dvoch skupín. Deväť desatín sú sunniti , ostatní sú šíiti. Rozchádzajú sa v otázke legitímnosti Mohammedových nástupcov.
Po smrti Proroka Mohammeda roku 632 nastalo veľké znepokojenie nad tým, kto povedie obec veriacich. Islamska tradícia uvádza, že Mohammed chcel, aby sa jeho nástupcom stal bratranec a zať Alí. Lenže ten bol po Prorokovej smrti zaneprázdnený prípravou pohrebu a skupinka zaslúžilých moslimov vymenovala za nového vodcu blízkeho Mohammedovho priateľa Abú Bakra. Abú Bakr bol známy ako kalífa (nástupca) a po ňom nasledovali ďalší traja Prorokovi druhovia, ktorých sunniti nazývajú štyria správne vedení kalífovia. Toto pozadie vysvetľuje, prečo je islam po stáročia rozdelený na dve skupiny.

SUNNITI: tvoria veľké percento obyvateľov moslimskej obce- ummy. Ich pomenovanie je prevzaté zo slova sunna, čo znamená „cesta" a vzťahuje sa na cestu, ktorú vyznačil Mohammed svojimi slovami a činmi. Pre sunnitov je základom Korán a sunna bola prvým autoritatívnym komentárom tejto svätej knihy. Sunniti odmietajú názory a zvyky rozličných menšinových skupín ummy. Uznávajú postupnosť historických kalifov a hlásia sa k jednému zo štyroch pravoverných mazchabov islamskeho práva.
Mazchaby: islamska právna škola alebo smer. Prvé mazchaby vznikli v 8-9. storočí .
Dodnes sa zachovali štyri sunnitské mazchaby:
1. najrozšírenejší je hanafíjský ( zakladateľ je Abú Hanífa)
2. málikovský (zakladateľ je Málik ibn Anas)
3. šáfiovský ( zakladateľ je aš- Šafi í)
4. najprísnejší je hanbalovský (zakladateľ je Ibn Hanbal)
Každý prevláda v inej oblasti a vzájomne sa uznávajú. Islamskí ekumenisti uvažujú o šíitskom práve ako o piatom mazchabe.
Moslimské obce sunnitov prevládajú v Indonézii (krajiny s najväčším počtom moslimov),v Jemene (53%),Egypt (90%), Senegal (94%), Stredná Ázia (74%).

ŠÍITI: hlásia sa k menšinovému smeru (13,5% veriacich).Šíiti sú praví stúpenci Mohammedovho zaťa Alího, ktorý sa napokon stal štvrtým kalífom. Veria, že ochrana dedičstva, ktoré im odkázal Mohammed, prislúcha členom jeho rodiny, lebo Alláh určil, aby poskytovala moslimskej obci neomylné vedenie. Duchovní vodcovia sa stali známi ako imámovia a považovali ich za neomylných a dokonalých. Šíiti odmietajú duchovné nároky troch prvých kalífov. Šíiti sa líšia od sunnitov hodnotením histórie, výkladom niektorých častí Koránu, vlastnými tradíciami a niektorými odchýlkami právneho systému.
Šíitizmus vznikol v 7.