Príslovia 14:12 Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec je cestou k smrti.
Biblia označovaná aj Písma alebo Sväté Písma je slovom od Boha, ktorý nikdy neklame. Slovom pre nás ľudí. Boh nám ich dal na to, aby nás informoval o sebe a o nás a varoval pred následkami života, ktorý žijeme. Od začiatku do konca Boh chce, aby sme Písmom poznali pravdu o našom hriechu a bláznovstve, o našej vzbure a vine a tiež aby sme poznali jediné riešenie našej viny. Písma neboli napísané na to, aby nám pomohli cítiť sa dobre alebo zlepšiť kvalitu života alebo nás potľapkali po pleci slovami: „Ty si fajn, neboj, všetko bude v poriadku“. Podľa Písem sa situácia nás ľudí vôbec nedá označiť slovom fajn.
Príslovia 14:12 "Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec je cestou k smrti."
Dôkazom našej hriešnosti je aj to ako ľahko sa my ľudia necháme hocikým oklamať a podviesť. Stačí, aby nám prisľúbil nejaký zaručený výsledok, nejaký rýchly zisk, niečo lákavé, po čom práve túžime. Najčastejšie je to tak, že my máme podať nejaký výkon. Nemusí byť dokonalý, mnohokrát stačí aspoň snaha a podľa možnosti úprimná. Ak splníme podmienky, výsledok sa údajne určite dostaví. Počujeme ponuku, vidí sa nám ako správna, napr. preto že našu úlohu v danom návrhu preciťujeme ako dôležitú. V okamžiku sme vyrástli v svojich vlastných očiach, to určite bude správna cesta. Písmo ale prísne varuje. Sme ľahko oklamateľní, ľahko uveríme ilúzii, vidine a preludu.
Príslovia 14:12 "Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec je cestou k smrti."
Ale snáď v ničom nie sme viac náchylní dať sa oklamať, než v otázke náboženstva, Boha, večného života a toho ako získať spasenie. V tom najdôležitejšom, totiž ako získať večný život, sme najmenej dôslední a najviac povrchní. Kráčame po ceste, ktorá sa nám vidí správna, a neuvedomujeme si, že to môže byť cesta smrti.
Príslovia 14:12 Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec je cestou k smrti.
Dnes chcem hovoriť o jednej konkrétnej ceste, na ktorej konci je smrť a to hneď dvojaká. Po prvé smrť vo vzťahu k pozemskému života a k terajšiemu veku, či času. Po druhé smrť vo vzťahu k večnému životu alebo tiež k budúcemu veku, či času, ktorý ešte len príde. Ak si uveril tvrdeniu, že k večnému životu sa dopracuješ tak, že budeš konať dobré skutky, že budeš poslúchať Boží zákon, potom si uveril nepravde. Ak veríš, že dokážeš podať výkon, ktorý Boh vyžaduje, podľahol si sebaklamu. Dovoľte mi byť priamym.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie