Podľa Božieho zákona sme všetci odsúdení, pretože k Božiemu zákonu my hriešni ľudia prichádzame s jedným z troch možných postojov.
Tri postoje, rovnaký výsledok:
V prvom prípade si hovoríme: Záleží mi na tom, aby som poslúchol Boha. Budem žiť tak, ako to chce on. Áno, ja to dokážem. Sú to predsa správne veci. Boží zákon je dobrý. Ja určite naplním to, čo Boh chce. Mne sa podarí dodržať to prikázanie. Ja na to mám. Je to v mojej sile. Je mi to možné.
Výsledok? Začínaš stavať pred Bohom svoju vlastnú spravodlivosť. Neuspeješ však, pretože všetko čo robíš, aj tá najlepšia snaha v najjasnejší a najsnaživejší deň tvojho života je poznačená hriechom. Tvoj najlepší skutok, nech by už v ľudských očiach vyzeral akokoľvek dostatočne, je v Božom oslňujúcom svetle len ligotavým hriechom a trblietavou neprávosťou. Boží zákon ťa zabije, kvôli tvojmu hriechu. Večný život nezískaš.

V druhom prípade si hovoríme: Áno, je tu Boží zákon a má pravdu v tom, čo mi hovorí. Existujú spravodlivé a sväté skutky a existujú nespravodlivé a hriešne skutky. Ale ja na to nemám. Ja to nedokážem. Nie je to v mojej sile. Nemá to zmysel. A nakoniec, nie som sám, kto bude robiť zlo. Veď to robí každý všade naokolo. Nikomu sa ešte nepodarilo žiť dokonalý život a nepodarí sa to ani mne. Tak načo to vôbec skúšať?
Výsledok? Kohútik hriechu otváraš naplno. Odhadzuješ posledné zábrany robiť zle. Poddávaš sa svojím hriešnym žiadostiam a plnými hltmi ujedáš zo zakázaného ovocia. Hriech ťa baví viac a viac. Slúžiš mu ako otrokárovi 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Boží zákon ťa zabije, keďže s definitívnom platnosťou ohlasuje vinu za Tvoj hriech. Večný život nezískaš. Čaká ťa súd a večná smrť.

V treťom prípade si hovoríme: Nechcem počuť o žiadnom Božom zákone a o žiadnom Bohu. Nezaujíma ma žiadne prikázanie, ani Zákonodarca. Nechcem mať nič spoločné s nejakou Božom požiadavkou na spravodlivý život. Žijem a budem žiť bez zákona. Sám si stanovím, čo je správne a čo nie. Nikto mi do toho nikdy nebude hovoriť.
Výsledok? Uvedom si prosím, že svoj život máš len preto, že Ti ho dal všemohúci Boh. Nechceš počuť o tom Bohu, bez ktorého by si nikdy nemohol chcieť alebo nechcieť, poslúchnuť alebo sa vzbúriť. A preto ešte aj vo svojej vzbure a tvrdosti si v každej sekunde bytostne odkázaný na schopnosti, ktoré Ti dal ten, ktorý existoval skôr ako Ty a bez ktorého nemôže existovať nič z toho, čo okolo seba vidíme. Žiješ na dlh, ktorý sa každým dňom šialeným tempom zväčšuje. Okrádaš Boha o to, čo mu patrí. Neoslavuješ ho a neďakuješ mu za to, čo od neho každý deň dostávaš.