V pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes II. Vatikánskeho koncilu (1965) je manželstvo definované ako: „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky ktorým sa novomanželia neodvolateľným osobným súhlasom obapolne dávajú a prijímajú.“ Vidíme, že východiskovým bodom pre uvažovanie o manželstve by dnes mala byť láska a vernosť v personálnej perspektíve vzťahov. Skoršie poňatie manželstva založené na prirodzenosti a biologických dobrách vyvoláva nepochopenie a vlnu kritiky. Naše uvažovanie zacielime predovšetkým na obhajobu dôstojnosti ženy, pretože sa nám zdá, že práve široko medializované ponižovanie ženy a presadzovanie správania, ktoré je v rozpore s jej vnútornou štruktúrou bytia oslabuje vykonávanie tej úlohy, ktorú za ňu nik iný v rodine i spoločnosti nemôže vykonať. Práve tu je srdce manželskej spirituality, tu vnímame aj prameň osobitnej schopnosti milovať a vytrvalosti vo vernosti, lebo práve žene je daná možnosť nosiť v sebe iného človeka a dávať mu samu seba, telo i krv, a to všetko ženu povznáša a dáva jej celkom osobitnú veľkosť.

DÔSTOJNOSŤ ŽENY V UČENÍ CIRKVI
Pápež Pius XII v jednom svojom príhovore novomanželom povedal: „Naozaj, žena a matka je ako slnko rodiny. Je slnkom svojou veľkodušnosťou a schopnosťou obetovať sa, stálou radosťou, pozornou a milou starostlivosťou o všetko, čo môže urobiť radosť mužovi a deťom. Ona sála okolo seba svetlo a srdečné teplo. Hoci sa hovorí, že manželstvo je šťastné vtedy, keď obaja manželia idú doň s túžbou urobiť šťastným toho druhého, a nie seba, a hoci to závisí od obidvoch, predsa len takýto vynikajúci duševný zmysel a úloha sú výsadou ženy. Ona je od prírody obdarená materským citom a akousi zvláštnou múdrosťou a rozumnosťou srdca. Preto na príkrosť odpovedá vľúdnosťou, keď ju urazia, dá najavo svoju dôstojnosť spojenú s úctou, tak ako keď slnko na západe ožiari zlatými lúčmi ťažké mraky. Počujte, čo o nej hovorí Sväté písmo: „Pôvab úprimnej ženy potešuje muža. Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab. Ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, tak je krása dobrej ženy ozdobou jej domu.“ (Sir 26, 16n) Áno, žena je slnko rodiny zvláštnou prirodzenou a šľachetnou úprimnosťou, vážnou jednoduchosťou a ušľachtilou kresťanskou dôstojnosťou; ďalej vnútornou sústredenosťou, duševnou vyrovnanosťou a príjemným vystupovaním, vkusným oblečením a prizdobením i skromným a príťažlivým správaním.