MUŽ AKO MANŽEL A OTEC
Pravá manželská láska predpokladá a vyžaduje, aby muž hlboko rešpektoval rovnakú dôstojnosť ženy. Svätý Ambróz píše: "Nie si pánom, ale manželom; nedostal si otrokyňu, ale manželku.. Odplácaj sa jej pozornosťou a buď jej vďačný za lásku." Muž má žiť so svojou ženou v "celkom osobitnej forme osobného priateľstva". Kresťan je ďalej povolaný na to, aby pestoval city novej lásky tým, že svojej manželke preukazuje nežnú a súčasne pevnú lásku, akou Kristus miluje Cirkev. Láska k manželke ako matke, ako aj láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou k pochopeniu a uskutočňovaniu svojho otcovstva. Úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam. Muž, ktorý tu na zemi znova robí zjavným a prežíva Božie otcovstvo, je povolaný na to, aby zabezpečoval harmonický rozvoj všetkých členov rodiny. Túto úlohu splní, ak si bude veľkodušne uvedomovať zodpovednosť za život počatý pod matkiným srdcom, ak sa bude vo zvýšenej miere usilovať zúčastňovať sa spolu s manželkou na výchove, ak bude vykonávať prácu, ktorá nerozvracia, ale povznáša rodinu v jej súdržnosti a pevnosti, a napokon ak bude vydávať svedectvo zrelého kresťanského života, ktoré účinnejšie privádza deti k živému stretnutiu s Kristom a s Cirkvou.

MATKA KRÁSNEJ LÁSKY
Možno povedať, spiritualita manželského života prináša ako svoje ovocie „krásnu lásku“ manželského páru. Ak sa pozrieme späť do dejín „krásnej lásky“, mohli by sme začať prvým ľudským párom, Adamom a Evou. Pokušenie, ktorému podľahli a následný dedičný hriech nezbavil ich úplne schopnosti „krásnej lásky“. To možno pochopiť napríklad pri čítaní Tobiášovej knihy, v ktorej je zaznamenané, že snúbenci Tobiáš a Sára pri stanovení zmyslu svojho zjednotenia sa odvolávajú na prarodičov Adama a Evu (por. Tob 8, 6) V Novom zákone to dosvedčuje aj svätý Pavol, keď hovorí o Kristovi ako o novom Adamovi (por. 1Kor 15, 45); Kristus neprichádza odsúdiť prvého Adama a prvú Evu, ale prichádza ich vykúpiť; prichádza obnoviť, čo je v človeku Božím darom, čo je v ňom večne dobré a pekné a čo tvorí podstatu krásnej lásky. Dejiny krásnej lásky v určitom zmysle sú dejinami spásy človeka. „Krásna láska“ sa vždy začína sebaodhalením osoby. V stvorení Eva sa odhaľuje Adamovi, ako Adam sa odhaľuje Eve. V priebehu ľudských dejín nové ľudské páry si hovoria navzájom „Budeme kráčať spoločnej v živote.“ Tak sa začína rodina ako jednota dvoch a silou sviatosti ako nové spoločenstvo v Kristovi. Láska, aby bola skutočne krásna, musí byť Božím darom, zaštepeným Duchom Svätým do ľudských sŕdc a v nich stále živená. (por. Rim 5, 5).