Ježišu, ďakujem ti za silu lásky, ktorou si odpúšťal, a otváram ti svoje srdce v mene všetkých, čo sú rozvadení a nemajú v srdci lásku, ktorá môže prekonať nezmieriteľnosť.
-Ježišu, Kráľ pokoja, daj nám silu zmieriť sa a odpúšťať!
(Opakuj túto prosbu a spomeň tých, s ktorými si rozhádaný, aj tých, o ktorých vieš, že nemajú silu odpúšťať!)

9. Ježišu, Kráľ pokoja, ty si povedal, že svet nemôže dať pokoj, lebo pokoj prichádza od teba. Dnes sú mladí ohrození. Všetci hľadajú pokoj, ale mnohí ho nenachádzajú, lebo sa stali obeťami falošných prorokov, ktorí sľubujú pokoj, ale nehovoria o odpúšťaní, zmierení, spravodlivosti a láske. Mnohí sa vydali po ceste drog a alkoholu, samopašnosti sveta, ktoré nemôžu priniesť pokoj. Ježišu, prihovor sa im a buď im pokojom. Nech každý mladík a každá deva môžu povedať so svätým Augustínom: „Nepokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe."
-Ježišu, Kráľ pokoja, buď pokojom pre našu mládež!
(Opakuj v duchu túto prosbu a spomeň Pánovi mladých, o ktorých vieš, že majú problémy!)

10. Požehnanie!
Ježišu, Kráľ pokoja, požehnaj nás, čo sme sa tu zišli, svojím pokojom! Nech tvoj pokoj ako ranná rosa ovlaží každé nepokojné srdce, každé srdce, ktoré zápasí a strachuje sa, každé srdce naplnené horkosťou a utrpením! Nech tvoj pokoj zaženie každý nepokoj a svár z našich rodín a spoločenstiev, Cirkvi a sveta! Nech tí, čo pre utrpenie stratili pokoj, získajú ho silou tvojej milosti! Nech tí, čo sa nevedia zmieriť a odpustiť iným, získajú milosť pokoja, aby sa spoločenstvo upevnilo! Kráľ pokoja, buď oslávený vo všetkých, čo sú chorí na duši aj na tele!
Požehnaj nás na príhovor Kráľovnej pokoja ty, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov! Amen.


TOTO JE MOJE TELO

1.Klaniam sa ti, Ježišu, lebo si prítomný v tejto hostii. Milujem ťa, lebo ťa láska podnietila, aby si zostal s nami. Verím v teba, Ježišu, lebo tvoje slovo je všemohúce.

2. Chcem byť s tebou, Ježišu. S tebou chcem prežívať chvíle prvej Eucharistie. Chcem si oprieť hlavu o tvoju hruď a ako Ján, tvoj učeník, počúvať tlkot tvojho srdca, ktoré horelo takou láskou, keď nastal okamih, že si sa obetoval za nás.
Svätý Lukáš nám napísal:
Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás." (Lk 22, 14-20).