Aké pocity si mal vo svojom srdci a vo svojej duši po tom, keď si dal svoje telo a krv svojim apoštolom! Chcem byť s tebou. Ako sa cítili tvoji apoštoli? Pochopili sviatočný okamih oslávenia, v ktorom sa začalo tvoje utrpenie?
Svätý Lukáš napísal: Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa. „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (Lk 22, 40-42).
Ježišu, nech sa moje srdce v tejto chvíli celkom zjednotí s tvojím. Ďakujem ti, že si sa celkom podriadil Otcovej vôli. V hĺbke duše chcem pocítiť túto tvoju odovzdanosť!
-Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech je teraz i naveky!
(Túto prosbu opakuj v duchu!)

4. Ježišu, kým si sa takto sám modlil, tvojmu srdcu bola najbližšia tvoja Matka Mária. Ona s tebou vo všetkom spolucítila a všetko prežívala, hoci nebola pri tebe fyzicky prítomná. Tvoje srdce bolo spojené s jej srdcom hlbokým, nevýslovným putom lásky.
Ďakujem ti, Mária, že viem o tvojom súcite s tvojím Synom v ten večer. Na tvoj príhovor nech Pán očistí moje srdce od každej tvrdosti a bezcitnosti a naplní ma tými citmi, ktoré ty ako Matka chceš, aby som mal v tomto okamihu. Chcem súcítiť s tebou ako dieťa, ktoré súcíti so svojou Matkou.
-Mária, chcem s tebou súcítiť a byť v Ježišovej blízkosti!
(Túto prosbu opakuj v duchu!)

5. Ježišu, apoštoli počuli výzvu v Getsemanskej záhrade, ale premohol ich sen, zaspali. Svätý Matúš napísal: Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať: I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé." Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa" (Mt 26, 40-42).
Ježišu, ako to muselo zabolieť tvoje srdce, keď si uvidel, že apoštoli spia, keď nezbadali, ako trpíš, a dovolili, aby ich premohol sen, kým si sa modlil na kolenách a prežíval smrteľný strach. Napomenul si ich a znova si ich vyzval na modlitbu, ale si ich neodsúdil. Hoci duch je ochotný, telo je slabé.
-Ježišu, daj, aby bol môj duch ochotný, osloboď ma od sľabosti teľa a budem s tebou! (Túto prosbu opakuj v duchu!)

6. Ježišu, aký čudný sen sa zmocnil apoštolov? Neprebudili sa, spali ďalej.
Svätý Matúš píše: A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, oči sa im zatvárali od únavy.