Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, dobre čiňte tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás utláčajú a prenasledujú." (Matúš 5:43-44)
Ľudia sa považujú za dobrých, preto nám dal Boh zákon, aby sme v jeho svetle uvideli svoju pravú tvar. Je absolútne vylúčené, aby sme získali spravodlivosť zo zákona, lebo to by vyžadovalo, aby sme boli bez hriechu vo svojich myšlienkach, zámeroch, slovách a chovaní každý rok, každú hodinu, minútu a sekundu svojho života od okamihu, keď sme sa narodili.
„Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.” (Jakub 2:10)

Nielenže nikto nemá dostatok dobrých skutkov, ale človek bez Krista nemá ani jeden! Ani jeden, aj keby žil dvesto rokov! Prečo? Všetky tie takzvané dobré skutky, ktoré máme na svoju obhajobu pripravené, sú v Božích očiach bezcenné. „Lebo sme všetci ako nečistí, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho; vädneme všetci ako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor.” (Izaiáš 64:6) Ako je to možné? Dobrý skutok, ktorý je prijateľný Bohom, má tri kritériá. Za prvé: Musí to byť to, čo nariadil Boh skrze svoje slovo. Za druhé to musí byť čin vykonaný srdcom, ktoré je očistené vierou. “A všetko, čo nie je z viery, je hriech.” (Rimanom 14:23b) To znamená, že všetko, čo človek urobí bez Krista je hriechom – nech už to on sám považuje za čokoľvek! Tretí bod je, že všetky dobré skutky musia byť vykonané pre slávu Božiu. Preto tí, ktorí neuverili v Krista, konajú v konečnom dôsledku všetky skutky pre seba a Boh ich neprijíma.
Hlavným problémom našich hriechov je to, že nemajú pôvod v okolí, ale v nás samých. To, čo konáme, je len vonkajším prejavom toho, akí sme. V našom vnútri je prirodzený princíp, ktorý nás núti hrešiť. Navonok konáme rôzne hriechy ako pýcha, klamstvo alebo smilstvo, ale príčina, ktorá nás núti hrešiť, je jedna. Je to naša vlastná prirodzenosť. Konáme zlo preto, lebo sme zlí. Človek sa nerodí mravne neutrálny, človek sa rodí a je od prirodzenosti hriešny a stratený:
„…všetko, čo vytvorí srdce človeka je zlé, od jeho mladosti,…“ (Genesis 8:21). Hoci hrešíme dobrovoľne, nemôžeme inak.

Ak máme hriešnu podstatu od narodenia, potom sme ju my nezapríčinili? Presne tak! Kto je teda príčinou? Na počiatku stvoril Boh nebo a zem, rastliny, živočíchy a všetko bolo dobré (Genesis 1:1-25). Boh stvoril Adama a Evu, požehnal im a dal im vládu nad svetom, v ktorom neexistoval hriech ani smrť. Avšak oni porušili jeho jediný zákaz, aby nejedli zo stromu poznania dobrého a zlého. Chceli byť ako Boh, a neverili, že porušenie tohto príkazu môže mať také strašné následky.