Naše úsilie napodobňovať Boha a dychtiť po sláve, ktorá patrí len Jemu, tvorí jadro našej skazenosti. Tomuto bludu prepadli naši prví rodičia a v nich aj my všetci. Teraz je súčasťou našej prirodzenej povahy. Adamovým neposlúchnutím sme zhrešili všetci, stratili sme kontakt s Bohom a stali sme sa otrokmi hriechu. „Preto ako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili” (Rimanom 5:12)

Mýtus č. 2: BOH NAKONIEC SPASÍ VŠETKÝCH ĽUDÍ

Ak aj uznáme, že sme hriešni, máme hneď k dispozícii druhé ópium – Boh je láska, a tak nás nakoniec všetkých spasí (v najhoršom ešte prejdeme “očistcom”). Boh je však nielen láska, ale aj spravodlivosť. Boh nemôže žiaden hriech prepáčiť – každý jeden musí potrestať. Keď naša pýcha vylieva na Božiu slávu pohŕdanie, Jeho spravodlivosť Ho núti, aby On vylial svoj strašný hnev na našu pýchu. Pýcha človeka sa nikdy nebude tešiť zo slávy Boha a Božia spravodlivosť nikdy nestrpí, aby slávou Boha niekto pohŕdal. “… keď sa zjaví Pán Ježiš z neba s anjelmi svojej moci, v plamennom ohni dávajúc pomstu tým, ktorí neznajú Boha a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti” (2. Tesalonickým 1:7-9) Okrem tvrdosti trestu si musíme uvedomiť aj jeho dĺžku – pohŕdanie nekonečne svätou bytosťou sa trestá nekonečným trestom. Veľkou tragédiou je, že ľudia sa už neboja Božieho hnevu. Boh zatiaľ svoj hnev mierni a odkladá do Dňa súdu, lenže potom ho vykoná. Samotné slovo “peklo” je použité v Novej Zmluve dvanásťkrát, z toho jedenásťkrát Ježišom Kristom. Nie je to teda nejaký mýtus – jedná sa o vážne varovanie od samotného Božieho Syna všetkým hriešnikom. Ak ho ignorujeme, veľa riskujeme. “A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo utajené. A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života. a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A ak niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera”. (Zjavenie 20:11-15)
Naša situácia je zúfalá.