A druhého dňa, keď odchádzal, vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Staraj sa o neho, a čo by si nad to viacej vynaložil, ja ti, keď pôjdem tadeto naspäť, zaplatím. (Lukáš 10:30-35)

Ľudstvo opustilo Jeruzalem – miesto, kde sídli Boh a kde s ním malo spoločenstvo a vydalo sa dole do Jericha na miesto, kde sa údajne dá urobiť veľký obchod a kde je všetko dovolené. Ale s každým, kto sa odvráti od Boha, to ide dole kopcom. Na tejto ceste skôr alebo neskôr upadne do rúk lupičov. Olúpia ho, stratí svoj tovar (schopnosti), odev (dôstojnosť), proviant (nádej) na cestu a krvácanie z rán ohrozuje život. Čo by mu asi povedal kňaz, ktorý išiel okolo? Pravdepodobne: „Miluj Boha celým srdcom, celou dušou a celou silou. Potom vstaneš a budeš chodiť. Je pravda, že si prišiel o svoj odev a že si polomŕtvy. Ale ak budeš konať dobro, budeš spasený.“ Ak ste nikdy nepočuli o láske k Bohu, nevedeli ste, aké dôležité je milovať Boha. Keby ste nikdy nepočuli o láske k blížnemu, nevedeli by ste, aké dôležité je milovať blížneho. Akonáhle sa dopočujete o láske k blížnemu, uvedomíte si, že ste svojho blížneho nikdy nemilovali. Predtým sme nevedeli, že Boha nemilujeme; teraz to vieme. Nielenže Boha nemilujeme celým srdcom, nemilujeme ho vôbec. Lupiči nás už ozbíjali. Tu však leží náš problém: Boh vyčerpávajúco pozná našu skazenosť, ale my sme sa nevzdali nádeje v samých seba. Myslíme si, že keby sme boli len trochu silnejší alebo mali o trochu viac vôle, vtedy by sme poslúchali Božie slovo. Klamne sa domnievame, že sme schopní niečo dokázať, ale Boh vie, že nemôžeme nič. Až keď pravdivo spoznáme sami seba, zvoláme: „Ach Bože, vzdávam to!“

Za nejakú chvíľu prišiel ďalší človek – milosrdný Samaritán. Keď ho uvidel, bol pohnutý súcitom. Mal nielen lásku a súcit, ale aj olej a víno, pomocou ktorých ho uzdravil. Potom ho zaniesol na miesto, kde o neho bude dobre postarané. Tam, kde nepomohol zákon a trest, tam Boh používa lásku. Odzbrojuje ľudí tou šokujúcou správou, že Boh prijal pred dvetisíc rokmi ľudské telo, aby sa stal prostredníkom a obeťou zmierenia medzi ním a ľuďmi. Boh tento bezbožný svet miluje a pre záchranu ľudí obetoval to najdrahšie, čo mal – svojho Syna. Boh však nezľavil zo svojej požiadavky, že do spoločenstva s ním môže vstúpiť len bezhriešny človek; ani zo svojho zákona, že hriech musí byť potrestaný. To, čo nedokázal človek, dokázal Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý žil na zemi život podľa Božích požiadaviek a tak naplnil celý zákon. Na kríži Boh preniesol vinu hriešnych ľudí na Ježiša Krista a potrestal ho podľa spravodlivosti trestom, ktorý patril hriešnikom.