Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: Hlupák, musí ísť pred Veľradu. Kto by povedal: Blázon, musí ísť do ohnivého pekla.“ (Matúš 5:22)
Hriech teda nie je len to, že niekomu ublížime. Hriech sa uskutočňuje predovšetkým vo vzťahu k Bohu a až na druhom mieste vo vzťahu k ľuďom.

Jedno z novozákonných svedectiev, ktoré by nás malo prebudiť, je príbeh Ananiáša a Zafíry z piatej kapitoly knihy Skutkov apoštolov. Tento pár urobil veľmi dobrý skutok. Predali svoj majetok a značnú časť zisku venovali cirkvi. Len jednu vec urobili zle: aby vyzerali duchovnejšie, predstierali, že cirkvi venovali všetko, čo utŕžili za predané polia. Inými slovami, tvárili sa duchovnejšími, ako v skutočnosti boli. Po ich odhalení nasledovala tvrdá reakcia („padli a vydali ducha“), z ktorej je zrejmé, ako vážne Boh vníma pokrytectvo.

Niektorí ľudia vyzerajú navonok pekne. Majú vysoký zmysel pre morálku a slušný štandard chovania. My ale vidíme len vonkajšie správanie. Môžu sa pred nami chváliť svojimi činmi, ale nie pred Bohom! Boh o nich vie všetko. On sa díva priamo do ich srdca a posudzuje ich motívy. Hriech zostáva hriechom, aj keď nie je pred ľuďmi odhalený. Celým Ježišovým verejným životom sa tiahne jeho spor s farizejmi. Farizeji boli terčom jeho najostrejších útokov. Nazval ich:
„Plemeno zmijí! Blázni! Pokrytci! Slepí vodcovia! Obielené hroby!"
A pritom oni boli učitelia Mojžišovho zákona, čelní predstavitelia Židov. Verejne sa modlili, pravidelne sa postili, odovzdávali desiatky zo všetkého. V čom spočíval ich problém?
„Beda vám, zákonníci a farizeji- pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať.“ (Matúš 23:23)
Tí istí učitelia, ktorí dávali desiatky z korenia, mali srdce plné namyslenosti a veľa úkonov konali len preto, aby na seba upútali pozornosť. A keď Ježiš uzdravil chorého v sobotu, zjavne im záležalo oveľa viacej na dodržaní protokolu ako na milosrdenstve. Farizeji neboli schopní naplniť zákon duchovne, plnili ho len formálne, hoci navonok to mohlo vyzerať veľmi presvedčivo. Boh prikazuje nielen skutok, ale aj motív. Tým motívom je láska k Bohu. Ak nehrešíme preto, lebo by nám to mohlo ublížiť alebo by nám na to „prišli“, myslíme na seba a nie na Boha. Celý Boží zákon stojí na dvoch prikázaniach:
“Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.