Hriech sa uskutočňuje v srdci a nemusí byť zakaždým zjavný navonok. Boh vidí všetky zákutia nášho srdca a pozná každú našu myšlienku. Žiaden hriech nemôže zostať pred Bohom utajený. Všetci sme od okamihu narodenia svojim životným smerovaním odcudzení Bohu. Hriech prenikol do všetkých oblastí spoločnosti a je ním poznačený každý náš skutok. (Rim 1:28; Efez 2:1–3) Človek odkázaný sám na seba nie je schopný poznať Boha a plniť jeho vôľu (1Kor 1:21; Efez 2:12). Hrešíme preto, lebo naša vnútorná podstata je skazená a hriechy sú len ovocím našej prirodzenosti. Sme otrokmi hriechu, máme radi tmu a nenávidíme svetlo. (Ján 3:19). Od svojho narodenia sme deťmi Satana (Ján 8:41–44; Efez 2:1–3). Nie je v nás nič dobré (Rim 3:10–18), a keby Boh od nás odtiahol svoju zdržiavajúcu ruku, páchali by sme tie najohavnejšie hriechy. Za všetky svoje skutky sme ale zodpovední a budeme za ne spravodlivo súdení (Gal 3:10; Ezech 18:4; Rim 6:23). Boh je nekonečne svätý (Iz 6:3–5) a nekonečne sa na nás kvôli hriechu hnevá (Efez 2:3). Po smrti budeme za svoje hriechy spravodlivo súdení (Zj 20:12). Primeranou mzdou za naše hriechy je smrť (Rim 6:23). K tejto smrti patrí večné odlúčenie od Boha a uvrhnutie do horiaceho jazera (Zj 20:15, 21:8), kde bude plač a škrípanie zubov (Mat 13:42).


DVA POHĽADY NA SPÁSU

Humanistické kresťanstvo: Cieľom Božieho plánu spasenia je podporiť všetko, čo je v človeku dobré. Pokiaľ človek žije podľa „zlatého pravidla“ a snaží sa pomáhať druhým ľuďom, Boh ho za to odmení. Pretože všetci sme Božie deti, Boh nám v tejto snahe pomáha. Poslal na zem Ježiša Krista ako príklad, ktorý máme nasledovať. Ak sa nám to podarí a kresťanstvo sa rozšíri, zavládne na zemi mier a šťastie. Buďme dobrí a konajme dobro! Toto je posolstvo humanistického kresťanstva.

Biblické kresťanstvo: Nie je možné, aby človek vlastnou snahou žil bez hriechu. Peniaze, modlitby, chodenie do kostola, ľútosť alebo dobré skutky nemôžu dlh hriechu splatiť. Boh sa však z vlastnej vôle rozhodol vyriešiť pre človeka neriešiteľnú otázku ľudského hriechu. Sám pripravil spôsob, ako môže byť človek zachránený pred trestom a mocou hriechu (Kol 1:13; Gal 2:20). Spásu nie je možné dosiahnuť ľudským úsilím, ale výhradne Božou milosťou (Ef 2:8,9; Gal 2:16). Spása je dar od Boha, a my k nej nemôžeme ničím prispieť. Žiadny väčší dar ako je odpustenie hriechov ani neexistuje. Všetky pozemské veci sa raz pominú, preto nemajú žiadnu trvalú hodnotu a sú predmetom Božích zasľúbení len v obmedzenej miere.