Poznáš pravú biblickú zvesť?

Žijeme v dobe, keď máme k dispozícii viac informácií, než sme schopní spracovať a nie je ľahké sa v nich orientovať. Obzvlášť v otázkach večného života a smrti vystupuje veľa protichodných názorov. Ale práve tu je pravda najdôležitejšia. Často je však potlačená falošným obrazom o kresťanstve a o Bohu. Táto zmýlená predstava sa namiesto na Boha orientuje na človeka, preto ju v ďalšom texte budeme označovať „humanistické kresťanstvo“.
Nie je to žiaden oficiálny názorový prúd, skôr ide o zmes častých a pritom nepravdivých predstáv o evanjeliu. Porovnajte ho s biblickým učením a skúmajte, kde je pravda. Skutočná zrada nespočíva ani tak v popretí Boha, ako vo vytvorení z časti pravdivého a z časti nepravdivého obrazu o ňom. Cesta do pekla býva vydláždená polopravdami, preto „vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú“. (Matúš 7:13–14)


DVA POHĽADY NA BIBLIU

Humanistické kresťanstvo: Biblia je zbierka písomností, ktoré predstavujú tie najlepšie ľudské skúsenosti a obsahujú tie najznamenitejšie myšlienky, aké kedy ľudia vymysleli. Vznikala postupným zozbieraním príhod, bájí a skutočných udalostí, ktoré boli v priebehu storočí upravené a vylepšené, až sa ustálili na súčasnej podobe. Boli však písané pre svoju dobu a pre našu generáciu môžu byť niekedy zastarané. Biblia obsahuje veľa duchovných právd, ale nemôže nahradiť vedu, keď dôjde na oblasti ako sú vznik vesmíru, geológia alebo história. Podľa humanistického kresťanstva by sme nemali podľahnúť slepému dogmatizmu. Vedci v spolupráci s teológmi by mali starostlivo posudzovať, ktoré verše sú zmysluplné a ktoré nie.

Biblické kresťanstvo: Sväté Písmo (Biblia, 66 kníh) je Slovo Božie (1Kor 2:13), ktoré je vdýchnuté Bohom (2Tim 3:16). Toto Slovo má autoritu Boha a musíme ho čítať a poslúchať práve tak, ako máme poslúchať Boha. Celá Biblia je bezchybné a smerodajné Božie zjavenie pre človeka, v ktorom Boh zjavuje sám seba a svoje požiadavky na človeka (Rim 1:17; 1Pet 1:16). Biblia má ľudské aj Božie autorstvo. Bola napísaná počas mnohých storočí, rôznymi jazykmi, z rôznych pohľadov, ľuďmi v rôznom spoločenskom postavení a v časoch rozličného psychického rozpoloženia. Napriek tomu je vo svojom obsahu jednotná a nikde si neprotirečí.

To preto, že všetci autori boli inšpirovaní Bohom – Duchom Svätým, ktorý ich viedol a zabezpečil, že biblický text je až do poslednej predložky presným vyjadrením Božej vôle. Biblia je absolútne pravdivá, nech už hovorí o hocičom (Žalmy 119:160), to jest aj vo všetkých historických, zemepisných a sociologických údajoch. Boh stvoril vesmír za šesť dní (Gen 1:1–2:1), v rámci ktorých stvoril Adama ako prvého človeka (Gen 2:7–25) do sveta, kde nebol hriech ani smrť (Gen 1:31, 2:17). Tieto vstúpili do sveta až ako dôsledok ľudskej vzbury proti Bohu. Ak by Biblia nebola pravdivá v pozemských veciach, ako jej budeme môcť dôverovať v tom, čo nám hovorí o Bohu? (Ján 3:12). Božie zjavenie je kompletné a úplne postačuje pre ľudský život, ktorý má byť žitý podľa Božieho plánu (2Pet 1:3). Človek na Božom zjavení nemôže nič pozmeniť ani k nemu nič pridať (Gal 1:8; Zj 22:18). Nijaká tradícia, ľudská skúsenosť ani veda nedokáže dosiahnuť pravdu. Pri pohľade na Bibliu si musíme vybrať medzi autoritou ľudí a autoritou Boha. Biblia je jediný prameň pravého poznania a jediný interpretačný autoritatívny nástroj, ktorý smieme pri nej použiť. Biblia obsahuje pravdivé odpovede na problémy, ktorých riešenie je pred Bohom dôležité. Každý človek má od Boha nielen právo, ale aj povinnosť hľadať pravdu a skúmať Božie slovo.

DVA POHĽADY NA ČLOVEKA

Humanistické kresťanstvo: Človek nie je dokonalý, často zlyháva, ale vo svojom jadre je v princípe dobrý. Niekedy ho zachváti slabosť a svoje úmysly nedokáže premeniť na skutky, príčinou môže byť nevedomosť alebo ľahostajnosť. Hriech je ale veľakrát spôsobený prostredím (chudobou, zlou výchovou v detstve, filmami...). Nie za všetky prehrešky človek nesie zodpovednosť, a preto nie vždy je možné potrestať ho. Naopak – treba mu poskytnúť správne rady a výchovu. Ďalším vývojom sa postupne naučí zbavovať sa záťaže hriechu. Správnou výchovou a prostredím je možné prekonať všetky negatívne javy. Boh je milosrdný a díva sa na naše zlyhania zhovievavo. Boh je láska a nenechá nikoho trpieť. Peklo neexistuje, a keď aj existuje, tak len pre najväčších hriešnikov, oslovuje nás humanistické kresťanstvo.

Biblické kresťanstvo: Žiaden človek nie je dobrý, všetci sme hriešni. Hriech je najzákladnejším problémom každého človeka. Hriešnosť človeka spočíva v tom, že porušuje Boží zákon, ktorého najväčším prikázaním je milovať Boha celým srdcom a mysľou a milovať svojho blížneho ako seba samého (Mat 22:37–39). Hriech je každá vzbura voči Bohu (Skutky 17:30,31). Hriechom sú nielen vykonané skutky, ale aj hriešne úmysly a motívy. Hriech sa totiž odohráva v prvom rade voči Bohu, až v druhom rade voči človeku.

Hriech sa uskutočňuje v srdci a nemusí byť zakaždým zjavný navonok. Boh vidí všetky zákutia nášho srdca a pozná každú našu myšlienku. Žiaden hriech nemôže zostať pred Bohom utajený. Všetci sme od okamihu narodenia svojim životným smerovaním odcudzení Bohu. Hriech prenikol do všetkých oblastí spoločnosti a je ním poznačený každý náš skutok. (Rim 1:28; Efez 2:1–3) Človek odkázaný sám na seba nie je schopný poznať Boha a plniť jeho vôľu (1Kor 1:21; Efez 2:12). Hrešíme preto, lebo naša vnútorná podstata je skazená a hriechy sú len ovocím našej prirodzenosti. Sme otrokmi hriechu, máme radi tmu a nenávidíme svetlo. (Ján 3:19). Od svojho narodenia sme deťmi Satana (Ján 8:41–44; Efez 2:1–3). Nie je v nás nič dobré (Rim 3:10–18), a keby Boh od nás odtiahol svoju zdržiavajúcu ruku, páchali by sme tie najohavnejšie hriechy. Za všetky svoje skutky sme ale zodpovední a budeme za ne spravodlivo súdení (Gal 3:10; Ezech 18:4; Rim 6:23). Boh je nekonečne svätý (Iz 6:3–5) a nekonečne sa na nás kvôli hriechu hnevá (Efez 2:3). Po smrti budeme za svoje hriechy spravodlivo súdení (Zj 20:12). Primeranou mzdou za naše hriechy je smrť (Rim 6:23). K tejto smrti patrí večné odlúčenie od Boha a uvrhnutie do horiaceho jazera (Zj 20:15, 21:8), kde bude plač a škrípanie zubov (Mat 13:42).


DVA POHĽADY NA SPÁSU

Humanistické kresťanstvo: Cieľom Božieho plánu spasenia je podporiť všetko, čo je v človeku dobré. Pokiaľ človek žije podľa „zlatého pravidla“ a snaží sa pomáhať druhým ľuďom, Boh ho za to odmení. Pretože všetci sme Božie deti, Boh nám v tejto snahe pomáha. Poslal na zem Ježiša Krista ako príklad, ktorý máme nasledovať. Ak sa nám to podarí a kresťanstvo sa rozšíri, zavládne na zemi mier a šťastie. Buďme dobrí a konajme dobro! Toto je posolstvo humanistického kresťanstva.

Biblické kresťanstvo: Nie je možné, aby človek vlastnou snahou žil bez hriechu. Peniaze, modlitby, chodenie do kostola, ľútosť alebo dobré skutky nemôžu dlh hriechu splatiť. Boh sa však z vlastnej vôle rozhodol vyriešiť pre človeka neriešiteľnú otázku ľudského hriechu. Sám pripravil spôsob, ako môže byť človek zachránený pred trestom a mocou hriechu (Kol 1:13; Gal 2:20). Spásu nie je možné dosiahnuť ľudským úsilím, ale výhradne Božou milosťou (Ef 2:8,9; Gal 2:16). Spása je dar od Boha, a my k nej nemôžeme ničím prispieť. Žiadny väčší dar ako je odpustenie hriechov ani neexistuje. Všetky pozemské veci sa raz pominú, preto nemajú žiadnu trvalú hodnotu a sú predmetom Božích zasľúbení len v obmedzenej miere.

Nespasení ľudia sú vo vojne s Bohom, a to najdôležitejšie čo potrebujú, je uzmierenie. Boh chce obnoviť vzťah človeka k nemu, ale musí to urobiť v súlade so svojou svätosťou a spravodlivosťou. Do jeho prítomnosti nemôže vojsť nič nečisté a hriech musí byť odsúdený. Túto podmienku splnil Ježiš Kristus, Boží Syn, na kríži pred dvetisíc rokmi. On za mnohých zaplatil trest za hriech, aby sme mohli byť ospravedlnení v ňom (2Kor 5:21). Veľké nepriateľstvo, ktoré existovalo medzi svätým Bohom a hriešnikom bolo odstránené cez Kristovu obeť (Rim 5:10). Každému, kto uverí, že Kristus sa zaňho obetoval, Boh nepočíta hriech a je mu pripočítaná Kristova spravodlivosť. Týmto sa stáva Božím dieťaťom a získava právo na večný život s Bohom (Gal 4:4–5). Dostáva právo zažívať život v Kristovi a pociťovať Božiu lásku a spoločenstvo. Boh ponúka život, ale nie je to vylepšený starý život. Nech by sme telo hocijako napravovali, stále zostáva telom. Potrebujeme sa narodiť z Ducha. Len tak dostávame silu prekonať hriešnu vrodenú prirodzenosť a žiť život, ktorý vyžaduje Boh (2Kor 5:17; 2Pet 1:4). Všetky pozemské dni môžme žiť v istote, že budeme uchránení od budúceho Božieho hnevu (Rim 5:8) a po vzkriesení dostaneme nové telá, v ktorých už nebude hriech ani smrť.


DVA POHĽADY NA JEŽIŠA KRISTA

Humanistické kresťanstvo: Ježiš bol dobrý človek, pravdepodobne najlepší, aký kedy žil. Dal nám nádherný príklad, ako máme a môžeme žiť, pokiaľ sa dostatočne snažíme. Je nám príkladom v obetovaní sa pre druhých, hoci odplata býva často nevďačná. Jeho skorá smrť bola pre ľudstvo veľkou stratou. Viera v Ježiša spočíva v prijatí jeho životných zásad, hoci niektoré názory sú poznačené dobou, v ktorej žil a nie vždy sú pre nás záväzné. Ak sa nimi budeme riadiť, stanú sa z nás lepší ľudia a budeme môcť viesť úspešný a harmonický život, presviedča nás humanistické kresťanstvo.

Biblické kresťanstvo: Ježiš z Nazareta je jednorodený Boží Syn, ktorý je nestvorený a večný a ktorý existoval od počiatku (Ján 1:14; 1Pet 1:20). Ježiš je Kristus, Spasiteľ, ktorý zachránil veriacich ľudí z ich hriechov (Mat 1:21). On je Mesiáš, ktorý na seba prevzal ľudskú prirodzenosť a zomrel na kríži ako baránok, ktorý sníma hriech sveta. Boh prijal ľudskú podobu, aby bol vo všetko rovnaký ako my, okrem hriechu. Cítil ako my, hladoval, trpel, plakal a krvácal. Zakúsil pokúšanie od diabla, ale nikdy mu nepodľahol. Žil na zemi život, aký od nás vyžaduje Boh. Ponížil sa, stanúc sa poslušným až po smrť kríža, aby splnil poslanie, ktoré mu dal Otec pred založením sveta.

Ježiš nie je prvý kresťan, je to Boh v ľudskom tele. Je Stvoriteľom (Kol 1:16), je sudcom všetkých ľudí (Ján 5:22), môže odpúšťať hriechy (Mat 9:2–6), je nemenný (Žid 13:8), všemohúci (Zj 1:8), všadeprítomný (Mat 28:20) a vševediaci (Ján 21:17). Zázraky, ktoré robil, sú dôkazom jeho božskej podstaty. Bez zázrakov by sme mali učiteľa, so zázrakmi máme Spasiteľa. Jeho zmŕtvychvstanie a nanebovzatie je základom našej nádeje. Je pre nás dôkazom, že Otec Kristovu obeť prijal a uznal ju za dostatočnú pre naše zmierenie. Kristus nie je len príkladom viery, ale je vlastným objektom viery. Podstatnejšie ako to, čo Kristus povedal, je to, čo Kristus urobil. Bez Kristovho činu by kresťanstvo bolo len filozofiou, takto je to spásna viera. Kristus je víťaziaci Mesiáš, ktorý sedí po pravici Otca. On je cesta, pravda i život (Ján 14:6). On je Pánom živých aj mŕtvych. Všetci jeho nepriatelia raz skončia ako podnož pod jeho nohami (Skutky 2:35). Raz sa mu skloní každé koleno a každý jazyk vyzná, že Ježiš Kristus je Pánom (Fil 2:10). To nie my z neho robíme kráľa – my ho spoznávame ako Kráľa, ktorého Boh povýšil nado všetko. Každý kto v neho verí, má istotu večného života a nebude odsúdený, kto ale neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho (Ján 3).

DVA POHĽADY NA BOHA

Humanistické kresťanstvo: Boh je vyjadrenie pre hybnú energiu a život na tomto svete. Je to on, ktorý nám pomáha v ťažkých chvíľach a naplňuje naše potreby, aby sme našli svoje uplatnenie a mali sme pocit plnohodnotného života. Boh je natoľko milosrdný, že sa na nikoho nehnevá a nemá s utrpením vôbec nič spoločné. Všetko zlo, ktoré sa na zemi odohráva, sa deje proti jeho vôli. Dobro a zlo sú dve nezávislé sily, ktoré bojujú o nadvládu na tomto svete. Boh predstavuje duchovné sily dobra, ktoré snáď zvíťazia nad zlom, istotu však nemáme. Boh na tento účel používa dobrých ľudí. Človek sa môže slobodne rozhodnúť, či si vyberie dobro alebo zlo. Tých, ktorí si vyberajú častejšie dobro, Boh odmení a dúfa, že ich bude čo najviac.

Biblické kresťanstvo: Boh je absolútne zvrchovaná a nezávislá bytosť. On je jediný, ktorý má moc a právo vykonať všetko, čo si zaumieni (Žalmy 115:3). Boh je nestvorený a je úplne nezávislý od vecí, ktoré stvoril. Je absolútnym vládcom vo svojom vesmíre. Nie je limitovaný tvorstvom, ani prírodnými zákonmi. Je Pánom nebies a zeme a nebýva v chrámoch, ktoré vystavila ľudská ruka (Skutky 17:24). Má neobmedzené právo robiť čokoľvek, v čom nájde potešenie.

Boh je všemohúci a ani len vrabec nespadne na zem bez toho, aby to chcel (Mat 10:23). Má pod kontrolou celú históriu, všetkých ľudí, démonov aj diabla (Prísl 16:4). Mal pod kontrolou aj Judáša, ktorý zradil Ježiša, aby sa naplnili predpovede Biblie (Skutky 1:16; Ján 6:64). Riadi skutky bohatých aj chudobných, kráľov aj poddaných, zdravých aj chorých (Rim 13:1). On krotí a obmedzuje zlo v človeku. (1Tim 1:9). Boh koná všetko podľa svojej vôle a pre svoje potešenie. On nebol povinný stvoriť tento vesmír, ani nás (Zj 4:11). Tvorstvo existuje pre Stvoriteľa, a nie Stvoriteľ pre tvorstvo. My mu nemáme čím pomôcť, ako keby niečo potreboval; veď On sám dáva všetkému život (Skutky 17:25). Kto mu bol kedy radcom? Kto mu niečo dal, aby mu to On musel vrátiť? (Rim 11:34) Vo svojich rozhodnutiach je absolútne zvrchovaný. Nie je povinný zachraňovať rebelujúcich hriešnikov. Keby nás nechal všetkých trpieť v pekle za naše hriechy, bolo by to od neho absolútne spravodlivé. Boh udeľuje milosť podľa vlastnej vôle. On určuje na chválu svojej milosti, komu odpustí hriechy a udelí večný život (Efez 1:4). Nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmiluje, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje (Rim 9:18). Je to Boh, kto zachraňuje hriešnika, a nie hriešnik, ktorý sa rozhoduje pre Boha. Nie my sme boli milovali Boha, ale on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy (1Ján 4:10). Je to Boh, na ktorom závisí náš život a ku ktorému vzhliadame a bez ktorého nemôžeme existovať! Boh je dokonalý, nemenný, nekonečný a vševediaci. Človek je konečný, dočasný, obmedzený v moci a vedomostiach. Preto jedine Boh môže byť človeku zdrojom každej pravdy, morálky, lásky a života. Ani štipkou neprispievame k jeho sláve, my jeho slávu prijímame a odrážame. Všetka sláva patrí len jemu a nikto mu ju nikdy neodníme! (Izaiáš 48:11) Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky! Amen.