Katechizmus alebo Biblia

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŽE ...
.. Písmo a tradícia sú rovnocenné. „Z toho vyplýva, že [Rímskokatolícka] Cirkev nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba [Písmo aj Tradíciu] prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.” (Katechizmus Katolíckej Cirkvi 82)

BIBLIA HOVORÍ, ŽE...
Písmo sväté je plným zjavením a človek k nemu nemá nič pridávať. „Niet nad to, čo je napísané, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému“ (1. Korintským 4:6) „Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za klamára.“ (Príslovia 30:6)

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŽE...
existujú dva typy hriechov: smrteľné hriechy, ktoré sú závažné a môžu viesť k večnému odsúdeniu a všedné hriechy, ktoré ponechávajú v človeku lásku, hoci ju zraňujú, ale nerušia zmluvu s Bohom. (KKC 1854-1864)

BIBLIA HOVORÍ, ŽE ...
všetky hriechy sú smrteľné a čo len jedno porušenie jedného prikázania si zasluhuje večné odsúdenie. „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.“ (Jakub 2:10)

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŽE...
kresťan je ospravedlňovaný opakovane cez sviatosti a skutky, pretože stráca milosť ospravedlnenia, kedykoľvek spácha smrteľný hriech. Katolík verí, že účasť na omši a spovedi prináša odpustenie hriechov. „Sviatosť pokánia ponúka [hriešnikom, ale najmä tým, čo upadli do ťažkého hriechu] možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia.“ (KKC 1446) „Pokrstený sa teda môže zmieriť s Bohom sviatosťou pokánia.“ (KKC 980)

BIBLIA HOVORÍ, ŽE...
kresťan je ospravedlnený len raz a to vierou, pretože ospravedlnenie je trvalé Božie prehlásenie za spravodlivého. „Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem.“ (Židom 8:12) „Ak je Boh za nás, kto proti nám?! Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!? Kto bude žalovať na vyvolených Božích?“ (Rimanom 8:30-31)

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŽE ...
.. kresťan je zachránený, len pokiaľ nespácha smrteľný hriech. „Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla.“ (KKC 1035)

BIBLIA HOVORÍ, ŽE.. kresťan je spasený vierou bez ohľadu na skutky. Boh na Kristovi už odsúdil všetky minulé aj budúce hriechy. „Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 8:1)

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŽE...
človek po svojej smrti ďalej trpí za svoje hriechy v očistci.

„Podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.“ (KKC 1030).

BIBLIA HOVORÍ, ŽE...
sme plne očistení krvou Ježiša Krista. „Krv Ježiša očisťuje nás od každého hriechu.“ (1. Jána 1:7) „A tak je omnoho istejšie, že budeme zachránení od budúceho hnevu.“ (Rimanom 5:8)

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŹE.. skutky a obrady sú nevyhnutné pre spásu. „Sviatosti Novej zmluvy sú nevyhnutne potrebné na spásu.“ (KKC 1129) „Môžeme si zaslúžiť pre seba a pre iných milosti potrebné na dosiahnutie večného života“ (KKC 2010)

BIBLIA HOVORÍ, ŽE.. kresťan je spasený bez vlastného podielu výlučne cez Božiu nezaslúženú milosť. „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Efezským 2:8-9).

KATECHIZMUS HOVORÍ, ŽE.. Pánova pamiatka je pokračovaním obete Ježišovho tela. Má nekrvavý charakter a uskutočňujú ju kňazi. „Ten istý Boží Syn, ktorý sa obetoval na kríži, obetuje sa teraz vo vysluhovaní kňazov. V božskej obete, ktorá sa uskutočňuje vo svätej omši, je prítomný ten istý Kristus, ktorý obetoval seba samého krvavým spôsobom na oltári kríža. Je však prítomný a obetuje sa nekrvavým spôsobom." (KKC 1367)
BIBLIA HOVORÍ, ŽE...
obeť Ježiša Krista sa uskutočnila jediný raz a navždy, bola dobrovoľná a jeho krv má veľký význam. „Podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. Tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.“ (Židom 9:22-28).