Ale dieťa neposlúchne, spadne do ohňa a ďalšie dni v bolestiach zomiera. Dieťa sa niečo dozvedelo – ale aké to bolo poznanie! Klamstvo z raja, že človek sa môže stať Bohom, tvorí základ pre všetky ostatné klamstvá. Ľudia nechcú pripustiť, že sú stvorení a hrajú sa na stvoriteľov. Jadro každého hriechu je zakaždým to isté: túžba človeka byť nezávislý na Bohu, túžba byť pánom svojho života, túžba byť Bohom!

„A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak teda vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.“ (Genesis 3:6)
Eva vedela, že Boh im zakázal jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, ale v jej mysli sa zakorenila pochybnosť. A pochybnosť je otcom hriechu. Eva zobrala Božie slovo a postavila ho na úroveň slov, ktoré povedal had. Verila, že ona je tou poslednou autoritou, ktorá rozhodne, ktoré slovo je pravdivé. Eva chcela sama rozhodnúť, čo je správne a čo nesprávne, pretože v nej začala pôsobiť pýcha. Namiesto toho, aby verila nemennému Božiemu slovu, rozhodla sa strom študovať a posudzovať jeho ovocie. Aj my počúvame veľa argumentov, prečo to a to nie je hriech. Racionalita je často zneužívaná na ospravedlnenie hriešneho konania. Božie normy sa zdajú byť príliš „jednostranné“. Myslíme si, že Božie príkazy treba ešte zvážiť. Pocity a úvahy sú ale zradné. Eve našepkali, že keď toto ovocie dobre vyzerá a stvoril ho Boh, určite bude dobré aj na jedenie. Často máme predstavu, že aby niečo bolo dobré, musí to byť príjemné. Reklama nás dennodenne vyzýva k tomu, aby sme život vychutnávali plnými dúškami a aby sme robili to, čo naplňuje naše túžby. Keď prišiel ku Eve had, aby ju pokúšal, nemala sa obrátiť do svojho vnútra a tak zistiť, čo je najlepšie – naopak, mala sa pridŕžať objektívnej Božej vôle.

„Vtedy sa otvorili oči obidvoch, a poznali, že sú nahí.“ (Genesis 3:7) V tomto okamihu do sveta vošiel hriech. Svet, v ktorom Adam s Evou budú žiť, už nikdy nebude taký ako predtým. Svojou neposlušnosťou sa odlúčili od Boha. Zahanbili sa natoľko, že sa rozhodli schovať sa medzi stromy záhrady (Genesis 3:8). Namiesto toho, aby získali spokojnosť a šťastie, hriech spôsobil iba hanbu a vinu. Hriech vždy prináša pocit viny, zapríčiňuje Boží hnev a ničí vzťah, ktorý mal mať človek s Bohom. My si však pohotovo pripravíme veľa výhovoriek, prečo za to nie sme zodpovední. Avšak pred Bohom vyzeráme rovnako ako keď sa Adam snažil prikryť figovým lístím. Od okamžiku prvého hriechu nosia ľudia šaty, pretože všetci sme hriešnici.