Odkedy je na svete smrť?

Existuje rozšírený názor, že smrť je prirodzenou súčasťou života a že vždy bola na svete. Hovorí sa, že bez smrti by nebol život, bez utrpenia by sme nepoznali radosť, bez zlého by sme nedocenili dobré.. Nielenže to nie je pravda, ale v histórii sveta bola doba, keď to tak nebolo. Bolo to v čase, keď Boh stvoril túto zem. My ako nedokonalí ľudia si môžeme len domýšľať, ako to vyzeralo pri stvorení sveta, ale Boh to vie naisto. Jediný spôsob uvažovania, pri ktorom si môžeme byť istí, že sme došli k správnemu záveru o čomkoľvek, je poznanie všetkých faktov. Ak zakladáme naše úvahy len na čiastočnom poznaní, nikdy si nemôžeme byť istí, že naše názory sú správne. Nemôžeme totiž vedieť, čo odhalí ďalší objav a ako to zmení náš dovtedajší úsudok. Je to ako keď sa vo filme dívate na nejakú záhadnú vraždu. Ako sa to stalo? Veď je to jasné! Už od polovice to viete – určite to bol sluha! Celý čas sa v tom už len utvrdzujete. Ale tri minúty pred koncom sa objaví nový dôkaz, o ktorom ste nevedeli – a ten úplne zmení vaše úvahy. Tak predsa len to ten sluha nebol!
Evolúcia je systém viery o minulosti, ktorý je založený na ľudských slovách a hypotézach – na slovách ľudí, ktorí pri tom neboli. Žiadny ľudský názor nie je nepredpojatý, a preto aj evolúcia je v podstate náboženskou filozofiou. Aj biblická zvesť, aj evolúcia sú náboženské pohľady na históriu. Proti sebe nestojí veda a náboženstvo, ale veda jedného náboženstva proti vede iného náboženstva. Skúmajme, ktoré náboženstvo je pravé. Pozrime sa preto do Biblie, do prvej knihy Mojžišovej (Genesis), čo nám o stvorení hovorí samotný Stvoriteľ.

Boh stvoril celý vesmír za šesť dní. V šiesty deň stvoril Adama a umiestnil ho spolu s Evou do záhrady Eden, kde bolo veľa rastlín a zvierat. Všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré a na svete neexistovala smrť ani utrpenie. Zvieratá sa nepožierali, pretože sa živili bylinami (Genesis 1:30). Adam s Evou boli stvorení na obraz Boží a neexistoval v nich hriech. Boh im prikázal, aby sa rozmnožili, podmanili si zem a vládli nad všetkými živými tvormi na zemi, vo vzduchu a vo vode (Genesis 1:28; 2:15). Boh dal Adamovi všetko, čo v živote potreboval, ale dal mu aj nasledovnú zodpovednosť: „Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš.“ (Genesis 2:16–17)
Adam s Evou mali v raji všetko na to, aby boli spokojní, nič im nechýbalo.

Bolo tam mnoho stromov, z ktorých mohli jesť. Medzi tisíckami „áno“ bolo však jedno „nie“. Ten strom sám o sebe nebol zlý, ani jeho ovocie nebolo zlé. Možno to bol strom rovnaký ako iné stromy naokolo. To, čo ho urobilo iným, bol Boží príkaz. Boh mohol práve tak povedať, „Neprekračujte tento potok!“ alebo „Nechoďte na túto horu!“. Strom bol jednoducho vyjadrením Božej vôle a zákona, ktorý stvorený človek musí poslúchať.

„A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Boh. A povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nebudete jesť zo žiadneho stromu rajského? Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme. Ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred raja, riekol Boh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!“ (Genesis 3:1–3)
Had sa pokúsil spochybniť autoritu Božieho slova. Naozaj Boh niečo zakázal? V otázke je navyše zákaz zveličený, čo zvádza k úvahe, že Boh je natoľko zlomyseľný, že všetko len zakazuje a nič nám nedopraje. Aj nás pokúšajú telesné žiadosti, a keď ich nevyužijeme, máme pocit, ako by sme boli o niečo ochudobnení, namýšľame si, že Boh nám niečo nechce dopriať a že nám chce niečo zatajiť. Snažíme sa rozhodovať bez Boha, a pritom je naše poznanie dôsledkov nášho konania tak obmedzené. Božia vôľa je to, čo by sme si bez zaváhania všetci zvolili, keby sme poznali všetky súvislosti. Keď sa myš približuje k pasci, vidí len syr a nerozumie drôtu, ani silnej pružine. Musíme veriť, že aj dobrý strom sa stane jedovatým, keď z neho Boh zakázal jesť.
„A had povedal žene: Istotne nezomriete. Ale Boh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete ako Boh, ktorý vie, čo je dobré i zlé." (Genesis 3:4–5) Toto je historicky prvé klamstvo, o ktorom z Biblie vieme. Je to zároveň najväčšie a najnebezpečnejšie klamstvo, lebo hovorí, že za hriech nebude trest. Boh hovorí: „určite zomriete“, had hovorí: „určite nezomriete“. Pokušiteľ vlastne hovorí: Boh klame, lebo chce pred človekom zatajiť niečo dobré. Hadovo klamstvo má v sebe (ako každé veľké klamstvo) aj zrnko pravdy. Adamovi s Evou sa skutočne otvoria oči a spoznajú, čo je dobré a zlé. Spoznajú niečo, čo predtým nepoznali. Predtým hriech nepoznali, teraz ho spoznajú. Predtým poznali len dobro, teraz budú poznať dobro aj zlo (Genesis 3:22). Tým všetkým sa ale nestali Bohom. Naopak – nastalo oddelenie od Boha, duchovne zomreli a ich telá začali zomierať fyzicky. Zažili poznanie dieťaťa, ktorému otec hovorí: „Nechoď k ohňu!“.

Ale dieťa neposlúchne, spadne do ohňa a ďalšie dni v bolestiach zomiera. Dieťa sa niečo dozvedelo – ale aké to bolo poznanie! Klamstvo z raja, že človek sa môže stať Bohom, tvorí základ pre všetky ostatné klamstvá. Ľudia nechcú pripustiť, že sú stvorení a hrajú sa na stvoriteľov. Jadro každého hriechu je zakaždým to isté: túžba človeka byť nezávislý na Bohu, túžba byť pánom svojho života, túžba byť Bohom!

„A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak teda vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.“ (Genesis 3:6)
Eva vedela, že Boh im zakázal jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, ale v jej mysli sa zakorenila pochybnosť. A pochybnosť je otcom hriechu. Eva zobrala Božie slovo a postavila ho na úroveň slov, ktoré povedal had. Verila, že ona je tou poslednou autoritou, ktorá rozhodne, ktoré slovo je pravdivé. Eva chcela sama rozhodnúť, čo je správne a čo nesprávne, pretože v nej začala pôsobiť pýcha. Namiesto toho, aby verila nemennému Božiemu slovu, rozhodla sa strom študovať a posudzovať jeho ovocie. Aj my počúvame veľa argumentov, prečo to a to nie je hriech. Racionalita je často zneužívaná na ospravedlnenie hriešneho konania. Božie normy sa zdajú byť príliš „jednostranné“. Myslíme si, že Božie príkazy treba ešte zvážiť. Pocity a úvahy sú ale zradné. Eve našepkali, že keď toto ovocie dobre vyzerá a stvoril ho Boh, určite bude dobré aj na jedenie. Často máme predstavu, že aby niečo bolo dobré, musí to byť príjemné. Reklama nás dennodenne vyzýva k tomu, aby sme život vychutnávali plnými dúškami a aby sme robili to, čo naplňuje naše túžby. Keď prišiel ku Eve had, aby ju pokúšal, nemala sa obrátiť do svojho vnútra a tak zistiť, čo je najlepšie – naopak, mala sa pridŕžať objektívnej Božej vôle.

„Vtedy sa otvorili oči obidvoch, a poznali, že sú nahí.“ (Genesis 3:7) V tomto okamihu do sveta vošiel hriech. Svet, v ktorom Adam s Evou budú žiť, už nikdy nebude taký ako predtým. Svojou neposlušnosťou sa odlúčili od Boha. Zahanbili sa natoľko, že sa rozhodli schovať sa medzi stromy záhrady (Genesis 3:8). Namiesto toho, aby získali spokojnosť a šťastie, hriech spôsobil iba hanbu a vinu. Hriech vždy prináša pocit viny, zapríčiňuje Boží hnev a ničí vzťah, ktorý mal mať človek s Bohom. My si však pohotovo pripravíme veľa výhovoriek, prečo za to nie sme zodpovední. Avšak pred Bohom vyzeráme rovnako ako keď sa Adam snažil prikryť figovým lístím. Od okamžiku prvého hriechu nosia ľudia šaty, pretože všetci sme hriešnici.

Hanba, ktorá zaplavila Adama s Evou predstavovala len začiatok úzkostí, ktoré čakali ich ako aj všetkých potomkov prvého ľudského páru. Boh povedal Adamovi, že zem bude od tej chvíle prekliata a on bude dorábať chlieb „v pote svojej tváre“.
Eve Boh povedal: "Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou." (Genesis 3:16)
Nakoniec boli vyhnaní z Božej prítomnosti, pretože dokonale svätý Boh nemôže mať spoločenstvo s niekým, kto zhrešil.

Adam s Evou vedeli, že keď porušia príkaz, bude nasledovať smrť. Neverili ale tomu, že Boh to naozaj myslí tak vážne, ako to oznámil. Bolo to akoby z vrcholu kopca pustili do údolia neveľký kameň a hneď na to sa vydesili, keď zistili, akú lavínu uviedli do pohybu. Adamovým pádom vošiel do sveta hriech a smrť. Hriech oddeľuje človeka od Boha a prináša duchovnú aj fyzickú smrť. Adam bol prvý stvorený človek a zastupoval pred Bohom všetkých svojich potomkov; preto sa my všetci rodíme vinní Adamovým priestupkom. Ako keď pri prameni rieky nalejete do vody jed, šíri sa hriech v celom toku Adamovho potomstva. Takto smrť prešla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Ukážte mi človeka, ktorý nikdy nezomrie a ja vám ukážem človeka, ktorý nikdy nezhrešil. Prečo sú na svete vraždy, nenávisť, ohovárania a klamstvá? Pretože sa rodíme so skazeným srdcom, ktoré je zamerané na hriech. To je dôvod, prečo sa ľudský hriech nedá vyliečiť žiadnymi zákazmi, hrozbami, ani výchovou. Podobne ako keby sme si na špinavé telo dávali zakaždým čistú košeľu, večer bude opäť špinavá. Žiadne predsavzatie, úsilie, krst alebo iný obrad nás nevylieči. Každá snaha urobiť niečo dobré len znova a znova zopakuje skúsenosť, že hriech má nad nami moc. Všetci sme zhrešili a neexistuje ani jeden spravodlivý človek (Rimanom 3:10–19). Z tejto príčiny sa Boh na nás hnevá. Po smrti čaká každého hriešnika Boží súd a večné odlúčenie od Boha v pekle, kde bude plač a škrípanie zubov (Matúš 8:12).

Boh mohol podľa spravodlivosti poslať celé ľudstvo na miesto zatratenia, kde by sme si odpykávali svoj trest. Ale Boh vďaka svojej milosrdnosti začal hneď po páde uskutočňovať plán milosti, v ktorom záchráni pred záhubou mnohých ľudí. Boh mal plán, podľa ktorého poskytne „druhého Adama“, ktorý nikdy nezlyhá a nikdy nespácha ani jeden hriech. Boh poskytne zástupcu, ktorý zomrie za hriešnikov, ktorý si odpyká Boží hnev a ktorý bude zástupnou obeťou za mnohých.

Boh sľúbil, že pošle vykupiteľa, ktorý porazí hada-Satana:
"A Hospodin Boh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života. A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrví hlavu a ty mu rozdrvíš pätu." (Genesis 3:14–15)
Toto je sľub, ktorého naplnenie a objasnenie sa tiahne celou Bibliou. Príde druhý Adam, ktorý odčiní chybu prvého Adama. Príde Spasiteľ, ktorému síce Satan rozdrví pätu, ale on mu víťazne rozdrví hlavu a porazí ho.

Boh nás chce zachrániť, ale nemôže to urobiť hocijakým spôsobom. Vo svojom konaní je obmedzený svojimi nezmeniteľnými dokonalými vlastnosťami. Boh nemá záľubu v utrpení hriešnika, ale ako dokonale spravodlivý musí hriešnika potrestať. Z toho istého dôvodu nemôže naše hriechy jednoducho prehliadnuť a zabudnúť na ne. Keď sa má Boh vysporiadať s hriechom, musí tak urobiť v súlade so svojou spravodlivosťou. Na svete sú len dve strany schopné vyriešiť problém hriechu. Jednou je tá, ktorá zhrešila – druhou zase tá, voči ktorej bol hriech spáchaný. Zo strany hriešnika je spravodlivé, ak nesie odsúdenie a trest. Existuje však aj druhé spravodlivé riešenie. Trest na seba môže prevziať poškodená strana. Boh je ten, voči komu sme spáchali hriech. Boh nám odpúšťa v súlade so svojou spravodlivosťou tak, že prevzal našu vinu na seba. Boh ustanovil len jeden jediný spôsob pre očistenie od hriechu: „...bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie" (Židom 9:22). Boh prejavil svoju lásku ku nám tak, že prijal ľudské telo a stal sa človekom, aby vytrpel všetok trest, ktorý patril nám.

Boh poslal na zem svojho jednorodeného syna Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za hriechy ľudí. Kristus, ktorý bol súčasne Bohom aj človekom, je jediný, ktorý naplnil všetky podmienky na zmierenie Boha s človekom. Biblia hovorí, že v nikom inom niet spasenia (Skutky 4:12). Narodil sa nevinný a nikdy nespáchal žiaden hriech. Naplnil Božie požiadavky do posledného písmenka. Tam, kde Adam zlyhal a kde zlyhávame aj my, tam Ježiš Kristus zvíťazil. Veľakrát bol pokúšaný a ocitol sa v oveľa ťažších situáciách ako Eva. Ježiš nepodľahol ani žiadosti tela, ani žiadosti očí, ani pýche života. Svoju celoživotnú poslušnosť Bohu zavŕšil tým, že sa nakoniec obetoval a zomrel na kríži, aby tých, čo sa na neho úprimne spoľahnú, zachránil pred utrpením pekla. Každému, kto verí v jeho zástupnú obeť, Boh nepočíta hriech a pripočíta mu Kristove spravodlivé skutky. To znamená, že v súdny deň môžeš pred Bohom stáť úplne bez hriechu, oblečený do Kristovej spravodlivosti.

Nie preto, že by si sa ty o to zaslúžil, ale preto, že Kristus poslúchal a zomrel namiesto hriešnych ľudí. Kto pristupuje k Bohu cez Kristovu krv, získava večný život s Bohom a istotu, ktorú Adam v raji nemal. Už ho od Boha nič neoddelí, pretože Boh ho prijal vďaka Kristovej dokonalej poslušnosti a tá je raz a navždy dosiahnutá. Ak chceme byť u Boha prijatí na základe Kristových skutkov, musíme úplne odvrhnúť spoliehanie sa na vlastné skutky. Boh nás nikdy neprijme na základe našich „dobrých“ skutkov, pretože tieto neboli urobené na Božiu slávu a veľakrát sme nimi sledovali vlastný prospech. V Božích očiach sme hriešnici a potrebujeme záchranu. Keď Kristus umieral na kríži, Boh na neho previedol všetky minulé aj budúce hriechy tých, čo v neho veria a odsúdil ich na svojom Synovi. „Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, [Boh] učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravodlivosťou Božou v ňom.“ (2. Korintským 5:21) Takto sa dokázala Božia láska a zároveň Boh zostal úplne spravodlivý.

Prvý Adam v rajskej záhrade zlyhal, druhý Adam – Kristus v Getsemanskej záhrade splnil Otcovu vôľu. Prvý Adam bol odohnaný od stromu života, druhý Adam nám k nemu poskytuje návrat. Telom sa rodíme ako deti prvého Adama a spolu s ním sme odsúdení na smrť. Na to, aby sme sa stali Božími deťmi, potrebujeme sa narodiť z ducha na základe obete druhého Adama. Prvý Adam priniesol hriech, druhý Adam priniesol spravodlivosť a život všetkým, ktorí v neho veria (Ján 3:16). „Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom.“ (1. Korintským 15:45)
Preto v celom ľudstve v skutočnosti existujú len dva druhy ľudí. Každý má svoju existenciu buď v Adamovi alebo v Kristovi. Kde sa nachádzaš ty?.