„[Človek si však] uchováva túžbu po dobre, ale jeho prirodzenosť je poranená dedičným hriechom. Stal sa náchylným k zlu a podlieha omylom. (KKC 1707)
Kresťan verí, že jedno porušenie jedného prikázania zasluhuje večné odsúdenie. „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.“ (Jakub 2:10)
Podľa katolíkov existujú dva typy hriechov: smrteľné hriechy, ktoré sú závažné a môžu viesť k večnému odsúdeniu a ľahké hriechy, ktoré sú menšími hriechmi. (KKC 1854-1864)

Ospravedlnenie a spása
Kresťan je ospravedlnený len raz a to vierou, pretože ospravedlnenie je trvalé Božie prehlásenie za spravodlivého. „Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“ (Rimanom 4:4-5). “Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu.“ (Rimanom 3:20) „Hovorí Pán: … a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.“ (Židom 10:16-18)
Katolík je ospravedlňovaný opakovane cez sviatosti a skutky, pretože stráca milosť ospravedlnenia, kedykoľvek spácha smrteľný hriech. Katolík verí, že účasť na omši a spovedi prináša odpustenie hriechov. „Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia.“ (KKC 1446, viď aj 980)
Kresťan je spasený na večnosť vierou bez ohľadu na skutky. „Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 8:1)
Katolík je zachránený, len dotiaľ kým nespácha smrteľný hriech. „Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla.“ (KKC 1035)
Kresťan môže začať konať dobré skutky až potom, čo bol spasený. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ (Ef. 2:10).
Katolík je zachránený konaním dobrých skutkov. „Sviatosti Novej zmluvy sú nevyhnutne potrebné na spásu.“ (KKC 1129)
Kresťan je spasený cez Božiu nezaslúženú milosť. „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Efezským 2:8-9).
Katolík je zachránený tým, že si zasluhuje milosti potrebné na spasenie. „Môžeme si zaslúžiť pre seba a pre iných milosti potrebné na dosiahnutie večného života“ (KKC 2010)
Kresťan verí, že je znovuzrodený krstom Ducha. Krst vodou je len verejným vyznaním viery.