Kresťan a katolík vo svetle Biblie

Naším motívom pre publikovanie tohto článku je hovoriť pravdu v láske. Tento dokument nemá za cieľ nikoho napádať, na nikoho útočiť a ani urážať. Jediným cieľom je poukázať na učenie a prax Katolíckej cirkvi vo svetle Božieho slova. Nemáme voči katolíkom žiadnu nenávisť. Je to však Božie slovo, ktoré nás zaväzuje svedčiť o pravde aj katolíkom. My milujeme katolíkov, a preto nám záleží na ich spasení. Je to pravda, ktorá jediná má moc oslobodiť ľudí z hriechu, a ako jediná je hodná byť objektom viery. Viera má cenu len potiaľ, pokiaľ sa drží pravdy. Preto prosím chápte, že motívy nášho srdca sú priame a stoja na láske ku tým, ktorí hynú, pretože nepoznajú pravdu zjavenú raz a navždy v napísanom Božom slove nachádzajúcom sa v 66 knihách Svätého Písma.

Autorita
Kresťan verí, že Písma majú autoritu nad cirkvou. „Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti.“ (2. Timoteovi 3:16).
„…ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.“ (2. Korintským. 4:2). Katolík verí, že Cirkev má autoritu nad Písmom. „Lebo všetko, čo súvisí s vykladaním Písma, podlieha nakoniec rozhodnutiu Cirkvi, ktorá plní Božie poverenie a Božiu službu zachovať a vysvetľovať Božie slovo“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, ďalej KKC 119)
Kresťan verí, že Písmo sväté je plným zjavením a človek k nemu nemá nič pridávať. „Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za klamára.“ (Príslovia 30:6) „niet nad to, čo je napísané", aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému“ (1. Korinstkým 4:6b)
Katolík verí v rovnocennosť tradície a písma. “Z toho vyplýva, že [Rímskokatolícka] Cirkev ...nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba obidve [Písmo a Tradíciu] prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.” (KKC 82) „Posvätná Tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené.” (KKC 80)

Postoj k hriechu
Kresťan verí, že človek je duchovne mŕtvy a nie je schopný konať dobro. „ako je napísané:
"Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“ (Rimanom 3:10-12) „Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho.“ (Izaiáš 64:5).
Katolík verí, že človek je duchovne ranený.

„[Človek si však] uchováva túžbu po dobre, ale jeho prirodzenosť je poranená dedičným hriechom. Stal sa náchylným k zlu a podlieha omylom. (KKC 1707)
Kresťan verí, že jedno porušenie jedného prikázania zasluhuje večné odsúdenie. „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.“ (Jakub 2:10)
Podľa katolíkov existujú dva typy hriechov: smrteľné hriechy, ktoré sú závažné a môžu viesť k večnému odsúdeniu a ľahké hriechy, ktoré sú menšími hriechmi. (KKC 1854-1864)

Ospravedlnenie a spása
Kresťan je ospravedlnený len raz a to vierou, pretože ospravedlnenie je trvalé Božie prehlásenie za spravodlivého. „Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“ (Rimanom 4:4-5). “Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu.“ (Rimanom 3:20) „Hovorí Pán: … a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.“ (Židom 10:16-18)
Katolík je ospravedlňovaný opakovane cez sviatosti a skutky, pretože stráca milosť ospravedlnenia, kedykoľvek spácha smrteľný hriech. Katolík verí, že účasť na omši a spovedi prináša odpustenie hriechov. „Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia.“ (KKC 1446, viď aj 980)
Kresťan je spasený na večnosť vierou bez ohľadu na skutky. „Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 8:1)
Katolík je zachránený, len dotiaľ kým nespácha smrteľný hriech. „Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla.“ (KKC 1035)
Kresťan môže začať konať dobré skutky až potom, čo bol spasený. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ (Ef. 2:10).
Katolík je zachránený konaním dobrých skutkov. „Sviatosti Novej zmluvy sú nevyhnutne potrebné na spásu.“ (KKC 1129)
Kresťan je spasený cez Božiu nezaslúženú milosť. „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Efezským 2:8-9).
Katolík je zachránený tým, že si zasluhuje milosti potrebné na spasenie. „Môžeme si zaslúžiť pre seba a pre iných milosti potrebné na dosiahnutie večného života“ (KKC 2010)
Kresťan verí, že je znovuzrodený krstom Ducha. Krst vodou je len verejným vyznaním viery.

„Veď my všetci … boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo.“ (1 Kor. 12:13). „si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení Duchom a vierou v pravdu“ (2 Tesal. 2:13)
Katolík verí, že je znovuzrodený cez vodu krstu, ktorá vštepuje Boží život. „Krst je narodením pre nový život v Kristovi.“ (KKC 1277).
Kresťan verí, že spasenie je ponúkané tým, ktorí sú mimo cirkvi a ešte nepoznajú Boha.
„Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás“ (2 Kor. 5:20).
Katolík verí, že spasenie je ponúkané cez Cirkev. „Koncil na základe Písma a tradície učí, že Cirkev, ktorá je teraz pútnikom na zemi, je nevyhnutná na spasenie. Každý, kto do nej odmieta vstúpiť alebo v nej zostať, nemôže byť spasený.“ (KKC 846).
Kresťan verí, že sme plne očistení krvou Ježiša Krista. „Krv Ježiša....očisťuje nás od každého hriechu.“ (1 Jána 1:7).
Katolík verí, že človek ďalej trpí za svoje hriechy v očistci po svojej smrti. „Podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.“ (KKC 1030).
Kresťan verí, že modlitby za mŕtvych sú neúčinné. „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.“ (Židom 9:27) „Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.“ (1. Jánov 5:12)
Katolík verí, že modlitby za mŕtvych im môžu pomôcť. “Spoločenstvo so zosnulými. ‘Putujúca Cirkev veľmi dobre pochopila toto spoločenstvo celého tajomného tela Ježiša Krista, a preto si už od prvotných čias kresťanstva veľmi nábožne uctievala pamiatku zosnulých...’ Naša modlitba za nich im môže nielen pomáhať, ale môže urobiť účinným aj ich orodovanie za nás.” (KKC 958)

Svätci a kňazi
Každý kresťan sa stáva svätým.
„Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.“ (Židom 10:14)
Katolík sa stáva svätým, len ak ho pápež kanonizuje. „Toto sa stane, keď o ňom prehlási, že hrdinsky praktizoval cnosti a žil verne Božej milosti.“ (KKC 828). Každý kresťan je kňaz. „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.“ (1. Petrov 2:9).
Katolík potrebuje kňaza. „O katolíckych kňazoch sa tvrdí, že sú nástupcami apoštolov a zaručujú, že Kristus pôsobí v sviatostiach, aby udeľoval Boží život.“ (KKC 1120-1131).

Modlárstvo
Kresťan verí, že Boh vylučuje všetkých ostatných, aby mu boli rovní v sláve.

“Ja Hospodin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály.” (Izaiáš 42:8)
Katolík uznáva Márii božskú slávu. „Konečne Nepoškvrnená Panna, uchovaná od akejkoľvek škvrny dedičnej viny, po ukončení tohto pozemského života bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za kráľovnú vesmíru, aby sa tak stala ešte podobnejšou svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad smrťou.“ (KKC 966)
Kresťan verí, že všetci ľudia upadli do hriechu. ako je napísané:
"Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“ (Rim. 3:10)
„veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva“ (Rim. 3:23) (špeciálne o Márii viď Lukáš 1:30, 46; Matúš 12:50)
Katolík verí, že Mária bola bezhriešna. “...Z Božej milosti Mária počas celého svojho života zostala čistá od akéhokoľvek osobného hriechu.” (KKC 493)
Kresťan verí, že jediným prímluvcom u Boha je Ježiš Kristus. „Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Ján 14:6)
"Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.“ (1.Timoteovi 2:5)
Katolík verí, že Mária sa za nás môže prihovárať, dokonca že spolupracovala na spáse ľudstva. “...Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy...“ (KKC 969)
Kresťan verí, že akékoľvek klaňanie sa obrazom a soškám Boha uráža.
“Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, ...“ (2. Mojžišova 20:4-6)
Katolík si modlárstvo ospravedlňuje. “Kresťanské uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvým prikázaním, ktoré zakazuje modly. Veď úcta k obrazu prechádza na vzor a kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom namaľovaná’.” (KKC 2132)

Pánova večera
Kresťan verí, že Pánova večera je na pamiatku. „Toto robte na moju pamiatku“ (1. Korintským 11:24-25).
Katolík verí, že Pánova pamiatka je obetovaním Ježišovho tela. „Kristova obeta a obeta Eucharistie sú jedna jediná obeta...nekrvavým spôsobom sa obetuje ten istý Kristus, ktorý na oltári kríža raz navždy obetoval seba samého krvavým spôsobom.“ (KKC 1367).
Kresťan prijíma Ježiša raz, duchovne a natrvalo do svojho srdca. Ježiš Kristus pritom existuje naveky v nebi ako vtelený Boh vo svojom vzkriesenom tele.

„Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno.“ (Ján 1:12).
„Boh...si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.“ (2. Korintským 1:22)
Katolík verí, že prijíma Ježiša telesne, opakovane a do žalúdka. „V najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté „opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus“ (KKC 1374-78).
Kresťan verí, že obeť Ježiša Krista sa uskutočnila jediný raz a navždy, bola dobrovoľná a Ježišova krv má veľký význam.
„… A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. … On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. …Tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.“ (Židom 9:15-28)
Katolík verí, obeť Ježiša Krista pokračuje, má nekrvavý charakter a uskutočňujú ju kňazi. „Ten istý Boží Syn, ktorý sa obetoval na kríži, obetuje sa teraz vo vysluhovaní kňazov". Líši sa len v spôsobe: V božskej obete, ktorá sa uskutočňuje vo svätej omši, je prítomný ten istý Kristus, ktorý obetoval seba samého krvavým spôsobom na oltári kríža. Je však prítomný a obetuje sa nekrvavým spôsobom.“ (KKC 1367)

Záver
Tieto porovnania ukazujú, že rímsky katolicizmus stojí v protiklade s biblickým kresťanstvom. Oficiálne učenie a tradície Rímskokatolíckej cirkvi nulujú Božie Slovo (Marek 7:7-13). Pojem „kresťan-katolík“ je vnútorne protirečivý. Katolícka cirkev je odpadlícka forma kresťanstva zmiešaného s pohanstvom a nebiblickou tradíciou, ktorá stojí v protiklade k historickému kresťanstvu. Nie je to teda len ďalšia kresťanská denominácia, ako sa dnes domnieva čoraz viac dokonca aj evanjelikálnych kresťanov.

Neverme kdekomu! Ľahostajný človek bude vždy náchylný prijať bludy a nábožné ópium ľudstva, pretože nepozná Jánovo varovanie:
„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ (1 Ján 4:1)
Presvedčime sa sami čítaním Biblie! Hľadajme! S Pánom Ježišom v srdci nás nikto neokradne o porozumenie jednoduchých viet. Veľa veriacich Bibliu neprečítalo. Preto Pán Ježiš povedal:
„Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.“ (Matúš 22:27).

Ďalej sa dočítame, že
“Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu.“ (1. Timoteovi 4:1-3)

Nedbalá zámena lieku za jed usmrcuje, hoci pacient očakáva vyliečenie. V prísloviach kráľa Šalamúna je napísané, že nejedna cesta sa zdá človeku správna a predsa jej koniec je smrť. Ježiš sám vystríhal svojich nasledovníkov pred kvasom farizejov, čím bolo vyjadrené odsúdenie pre vyvyšovanie a aplikáciu ľudských učení a tradícii miesto pravdy vyjavenej v Písmach. Neexistuje hodnota ako polopravda, alebo čiastočná pravda. Ak by napríklad jadrový fyzik pri dimenzovaní jadrového reaktora urobil pri matematickom výpočte chybu, nezáleží na tom koľko chýb by sa vo výpočte objavilo, pretože už jedna jediná chyba by ovplyvnila výsledok a spôsobila katastrofu. O čo viac to platí pri takej otázke ako je existencia a smerovanie človeka. Iba Biblia nám môže ukázať, čo je v našom živote cenné – a čo je slama a drevo, ktoré zhorí. „Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil?“ (Matúš 16:26)

Tešíme sa z každého obráteného katolíka, ktorý príde k pravému a spasiteľnému poznaniu Ježiša Krista. Je to našou najväčšou radosťou, keď Boh rozdáva svoju milosť a vytrhuje ľudí z moci bludu a tmy, aby ich voviedol do svojho večného kráľovstva a odpočinku. Keď Boh znovuzrodí človeka a daruje mu vieru na spasenie, ktorou vyzná Ježiša ako jediného záchrancu a Pána a človek takto prijme večné a dokonalé spasenie, ktoré mu Boh sám svojou krvou vydobyl na kríži, stane sa okrem množstva iných vecí jedna nesmierne podstatná. Boh premení človeka z modloslužobníka na služobníka živého Boha, tak ako o tom hovorí apoštol Pavol: „Veď oni sami rozprávajú … ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému“ (1. Tesal. 1:9)“.