Jeho sabakázeň, pravidelné vstávanie za tmy, rozjímanie, neskonalá úcta jeho obdivovateľov a žiakov v duchu tisícročných tradícíi. Z tohto zorného uhla bol Gándhí typickým produktom staroindickej vzdelanosti, z ktorej prijal len tie prvky, ktoré mu pomohli k naplneniu jeho životných snáh. Študoval právo v Ahmadábáde, potom v Londíne. Svojmu cieľu bojovať bez násilia venoval dvadsaťjeden rokov v Južnej Afrike a tridsaťštyri rokov v Indii. Gandhí pochádzal z váženej hinduistickej rodiny a narodil sa 2. oktobra 1869 na západnom pobreží Indie.

Afrika
Ako mladý indický právnik prišiel roku 1893 do juhoafrického prístavného mesta Durban, aby doriešil jeden súdny spor, hoci sa chcel hneď po vybavení svojho prípadu vrátiť do vlasti, sa čoskoro upísal inému poslaniu: stal sa ochráncom práv utláčaných a diskriminovaných. Tam sa veľmi skoro stal vodcom Indickej menšiny. Vynaložil veľa úsilia v boji proti zákonom prenasledujúcim Indov. Táto činnosť sa nepáčila úradom ani protiindickým fanatikom, ktorí ho často zbili a týrali takmer až na smrť. Práve vtedy začal rozvíjať svoje učenie o „sile duše“ o vzdore voči nespravodlivej moci mierovými prostriedkami. Jeho názory ovplyvňovalo učenie L. N. Tolstého “O neprotiveniu sa zlu“, hinduistická kniha Bhagavadgéta a kresťanský nový zákon. Na potvrdenie svojej filozofie založil v južnej Afrike model sebestačnej Indickej obce zvanej Tolstého farma, ktorá mala žiť v úplnej nezávislosti od vonkajšieho sveta a prekonávať ťažkosti „silou duše“.

India
Táto oblasť patrila k grófstvu, ktoré podobne ako ďalších vyše päťsto indických grófstiev, podliehalo anglickej kolonialnej správe. O sedem rokov po Gandhího narodení bola koloniálna India vyhlásená za cisárstvo na čele s britským monarchom. Počtom obyvateľov prevyšovala celý európsky kontinent. Okrem neveľmi početnej a často neskutočne bohatej vrstvy majetných, väčšina ľudí žila v nepredstaviteľnej chudobe. Vyše štyroch miliónov Indov sa pokúšalo žiť v iných končinách sveta. Gándhí sa nikdy nepovažoval za nepriateľa Anglicka. Preto sa aj v prvej svetovej vojne so samozrejmosťou postavil na stranu britského impéria. Keď Anglická vláda roku 1919 nesplnila svoj sľub a nedala priestor indickej vláde, sklamaný Gándhí vyhlásil za hlavný cieľ národnooslobodzoviacieho boja svojej krajiny nezávislosť. Cesta k tomu cieľu však bola dlhá. Napríklad keď bol uveznený a ľud sa začal búriť, tak to prešlo až do krvavých zrážok s vojskom. Na- koniec aj tak zvíťazila Gandhího taktika.