Z Gándiho pohľadu, dochovné hodnoty by nemali byť oddelené od politiky, ekonomiky, poľnohospodárstava, vzdelania a ostatných činností každodenného života. V tomto zjednodušenom modele nie je rozpor medzi duchovným a materiálnym. Nie je dobré pre niektorých ľudí ak sa uzavrú do kláštorného poriadku a venujú sa náboženstvu a zase iní ľudia sú toho názoru, že duchovný život je len pre svätcov. Takéto oddeľovanie náboženstva od spoločnosti plodí skazenosť, chamtivosť, konkurenciu /súťaživosť/, mocichtivosť a vykorisťovanie slabých a chudobných. Politika a ekonomika bez duše bude len druh prostitúcie ako sex bez lásky.

Záver
Po prečítaní knihy Postavy a osudy „GÁNDHÍ“ od Clemente Fusero som si uvedomil, aký silný môže človek byť, ak v niečo verí.Už uplynulo pol storočia odo dňa, keď Mahathmá Gándhí zahynul. Meno Mohandasa Karamchanda Gándhího sa stalo trvalým symbolom, je v podvedomí mnohých z nás spojenené s pojmami ako satjágraha, vytrvalosť v pravde, alebo ahimsa, nenásilie. Už samotným výzorom, vychudnutou postavou, vždy s bielym bederným rúchom namiesto obleku, pripomínal Gándhí indického tradičného jogína. Na vystihnutie jeho charakteristických vlastností postačí len pár slov: dobrovoľná chudoba, asketizmus, sklon k držaniu hladoviek ako nátlakového prostriedku, krajné sebazapretie a sústavné sabazdokonaľovanie. Gándhí bez jógy by skutočne nebol Gándhí. Jeho sabakázeň, pravidelné vstávanie za tmy, rozjímanie, neskonalá úcta jeho obdivovateľov a žiakov v duchu tisícročných tradícíi. Z tohto zorného uhla bol Gándhí typickým produktom staroindickej vzdelanosti, z ktorej prijal len tie prvky, ktoré mu pomohli k naplneniu jeho životných snáh. Sám filozof nebol, bola to len otvorená, praktická myseľ pohotovoreagujúca na realitu, najmä realitu národného útlaku a duchovnej a hmotnej biedy prostého človeka.

Ešte by som rád spomenul „Soľný pochod“ bol to pochod za zrušenie soľnej dane. Na svitanie 13. marca boli s Gandhím všetci členovia komuny, aby sa spoločne pomodlili. „Máme vážny dôvod“ povedal v predchádzajúci večer zhromaždeniu. „Máme najčistejšie prostriedky a Boh je s nami. Modlím sa za boj ktorý sa zajtra začína.“ Cieľom soľného pochodu bolo Dándi vzdialené dvestoštyridsať míl cesty. V dejinách dosiaľ nevídaný pohľad na šesťdesiatjedenročného muža, ako ide porušiť zákon uplne neozbrojený, bez armády. Iba odvaha ho vedie proti moci…
Mohol by som písať oveľa viac, ale už len stručne zhrniem život „veľkého ducha“ Gándhího. Neúnavný zápas začal už po ukončení štúdia.

Skúsil, že farba pleti môže byť medzi ľuďmi a národmi neprekonateľnou prekážkou a vyvolávať povýšené pohŕdanie a zničujúce utlačovanie. Nebojoval len za oslobodenie a nezávislosť svojho národa, ale aj za oslobodenie a nezávislosť človeka vôbec. Za mnohých obdivovateľov jeho humanistického poslania citujeme slová Alberta Einsteina: „Nasledujúce generácie len ťažko budú môcť uveriť, že takýto člověk z mäsa a kostí vôbec niekedy mohol existovať na našej planéte.“.